Svetový deň malárie: Čo nám o ochrane pred maláriou hovorí genetika?

Každý rok si 25. apríla pripomíname Svetový deň malárie. Jeho cieľom je upozorniť na jedno z najvýznamnejších infekčných ochorení na svete. Malária každoročne postihuje milióny ľudí, najmä v tropických a subtropických oblastiach. Okrem prevencie, liečby a kontroly komárov, sa však vedci stále viac zameriavajú aj na úlohu genetiky v prirodzenej ochrane človeka pred týmto ochorením.

Niektorí ľudia totiž môžu mať v DNA varianty, ktoré ovplyvňujú, ako ľahko dokáže parazit preniknúť do ich červených krviniek. Jedným z najzaujímavejších príkladov je Duffy antigén, špecifická molekula na povrchu červených krviniek, ktorá môže zohrávať kľúčovú úlohu pri infekcii maláriou spôsobenou jedným konkrétnym druhom parazita. Ako môže práve tento genetický detail ovplyvniť riziko infekcie?

Čo je malária a ako vzniká?

Malária je infekčné ochorenie spôsobené mikroskopickými parazitmi rodu Plasmodium. Na človeka sa prenáša po uštipnutí infikovanou samičkou komára rodu Anopheles. Keď komár nasaje krv infikovaného človeka a následne uštipne ďalšieho hostiteľa, môže spolu so slinami preniesť parazita do jeho krvného obehu.

Po vstupe do tela však parazit nezačne okamžite spôsobovať príznaky. Najskôr sa dostáva do pečene, kde sa v bunkách niekoľko dní až týždňov rozmnožuje bez toho, aby o sebe dával vedieť. Až po tomto tichom štádiu sa parazity uvoľnia do krvného obehu a začnú napádať červené krvinky (erytrocyty). Práve táto fáza je zodpovedná za typické prejavy malárie, ako sú opakujúce sa horúčky, zimnica, anémia či výrazná únava.

Vedci dnes poznajú päť druhov parazitov rodu Plasmodium, pričom najzávažnejšie formy ochorenia spôsobuje Plasmodium falciparum, ktorý je rozšírený najmä v subsaharskej Afrike. Druh Plasmodium vivax, na ktorý sa zameriava aj genetický mechanizmus sledovaný v našej analýze, je naopak najrozšírenejším pôvodcom malárie mimo Afriky.

Kedy genetika ovplyvňuje infekciu maláriou?

Vedci dnes čoraz viac zisťujú, že pri tomto ochorení nezohráva úlohu len prostredie, ale aj genetika človeka. Niektoré genetické varianty totiž môžu ovplyvniť, či sa parazit dokáže dostať do našich červených krviniek.

Jedným z takýchto príkladov je tzv. Duffy antigén, molekula na povrchu červených krviniek, ktorú využíva parazit Plasmodium vivax na vstup do bunky. V našej DNA analýze sledujeme genetický variant v géne ACKR1, ktorý môže ovplyvniť tvorbu tohto antigénu.

Ak sa Duffy antigén na červených krvinkách nevytvára, parazit Plasmodium vivax môže mať výrazne sťažený vstup do buniek. To môže poskytovať prirodzenú ochranu pred týmto typom malárie.

Je však dôležité zdôrazniť, že ide o špecifický mechanizmus týkajúci sa iba jedného druhu parazita, nie o ochranu pred všetkými formami malárie.

Prečo je dobré poznať túto predispozíciu?

Malária je výsledkom zložitého biologického cyklu medzi komárom, parazitom a ľudským organizmom. V jednej z jeho najdôležitejších fáz, pri napadnutí červených krviniek, môže zohrávať úlohu aj genetická výbava človeka. Poznanie tejto predispozície nám prináša zaujímavý pohľad na to, ako sa ľudský organizmus v priebehu evolúcie prispôsoboval infekčným chorobám. Zároveň ukazuje, že aj malé rozdiely v našej DNA môžu ovplyvniť vzťah medzi človekom a mikroorganizmami, ktoré nás sprevádzajú už tisíce rokov.

Nový výsledok vo vašej DNA analýze

Prihláste sa do svojich výsledkov. Genetická predispozícia pre odolnosť voči malárii spôsobenej parazitom Plasmodium vivax je odteraz zadarmo dostupná pre všetkých našich zákazníkov. Zároveň ju bude mať vo svojej analýze každý budúci zákazník, ktorý vstúpi do sveta DNA s DNA Complex testom. Spoznajte svoje predispozície aj vy.

Zdroje:

• Höher, G., Fiegenbaum, M., & Almeida, S. (2017). Molecular basis of the Duffy blood group system. Blood Transfusion, 16(1), 93.
• Carvalho, G. B. D., & Carvalho, G. B. D. (2011). Duffy Blood Group System and the malaria adaptation process in humans. Revista brasileira de hematologia e hemoterapia, 33, 55-64.
• Howes, R. E., Patil, A. P., Piel, F. B., Nyangiri, O. A., Kabaria, C. W., Gething, P. W., … & Hay, S. I. (2011). The global distribution of the Duffy blood group. Nature communications, 2(1), 266.
• Kaur, H., Sehgal, R., & Rani, S. (2019). Duffy antigen receptor for chemokines (DARC) and susceptibility to Plasmodium vivax malaria. Parasitology international, 71, 73-75.
• https://www.vivaxmalaria.org/p-vivax-malaria-an-introduction/lifecycle-of-plasmodium-vivax-malaria
• https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/malaria
• https://www.vivaxmalaria.org/p-vivax-malaria-an-introduction/p-vivax-malaria-symptoms-severity