Sertralín a gény: prečo na každého pôsobí toto liečivo inak?

Depresia a úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie duševné ochorenia a dnes ich vieme účinne liečiť. Jedným z často používaných liekov je sertralín, no jeho účinok nemusí byť u každého rovnaký. Kým jednému pacientovi môže pomôcť bez výraznejších ťažkostí, u iného sa môžu objaviť nepríjemné vedľajšie účinky a ďalší nemusí na liečbu reagovať podľa očakávania. Za týmito rozdielmi stojí viacero faktorov, pričom jedným z nich je aj naša genetická výbava.

Sertralín a jeho využitie

Sertralín sa používa pri liečbe depresie, panickej poruchy, obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD), posttraumatickej stresovej poruchy či sociálnej úzkostnej poruchy. Patrí medzi takzvané SSRI, teda selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu. Serotonín je látka, ktorá sa v mozgu podieľa okrem iného na regulácii nálady, spánku či reakcie na stres a sertralín ovplyvňuje jeho dostupnosť medzi nervovými bunkami. Tým môže postupne prispievať k zmierneniu príznakov depresie a úzkosti.

Rýchlosť odbúravania sertralínu

Po užití sa sertralín v tele postupne spracúva a odbúrava, pričom tento proces prebieha najmä v pečeni za účasti viacerých enzýmov. Jedným z dôležitých je enzým CYP2C19, ktorého aktivita sa medzi ľuďmi prirodzene líši. Do veľkej miery ju ovplyvňuje gén CYP2C19, ktorý sa v populácii vyskytuje vo viacerých variantoch.

Ak tento enzým pracuje menej efektívne, sertralín sa môže z tela odbúravať pomalšie, a preto môže byť jeho hladina v organizme vyššia. To môže súvisieť s vyšším rizikom nežiaducich účinkov, ako aj s väčšou pravdepodobnosťou, že pacient liečbu predčasne ukončí. Pri vyššej aktivite enzýmu sa, naopak, liek odbúrava rýchlejšie, no pri sertralíne tento rozdiel zvyčajne nie je natoľko významný, aby si vyžadoval úpravu dávkovania.

Gény a metabolizmus sertralínu

Na základe variantov génu CYP2C19 možno odhadnúť, ako rýchlo bude organizmus sertralín metabolizovať a podľa predpokladanej aktivity enzýmu zaradiť človeka do jednej z niekoľkých skupín:

• slabý metabolizér
• slabší metabolizér
• štandardný metabolizér
• rýchly metabolizér
• ultrarýchly metabolizér

Pri genetickej predispozícii na slabý metabolizmus môže lekár zvážiť nižšiu počiatočnú dávku a približne o polovicu nižšiu udržiavaciu dávku, prípadne zvoliť iné vhodné antidepresívum. U rýchlych a ultrarýchlych metabolizérov sa dávkovanie sertralínu zvyčajne upravovať nemusí.

CYP2C19 však nie je jediným enzýmom, ktorý sa podieľa na spracovaní sertralínu, preto výsledok genetickej analýzy opisuje len jednu časť komplexného procesu ovplyvňujúceho hladinu lieku v organizme a jeho účinok. Okrem genetických predispozícií zohrávajú úlohu aj ďalšie faktory, napríklad iné užívané lieky či celkový zdravotný stav človeka.

Výhody poznania tejto genetickej predispozície

Informácia o tom, ako rýchlo vaše telo pravdepodobne metabolizuje sertralín, môže byť užitočná pre lekára či lekárnika, ktorí ju môžu zohľadniť spolu s ďalšími faktormi pri výbere a nastavovaní liečby. V niektorých prípadoch tak môže genetická informácia pomôcť lepšie prispôsobiť liečbu konkrétnemu človeku a znížiť riziko nežiaducich účinkov.

O výbere lieku a jeho konkrétnom dávkovaní však vždy rozhoduje lekár. Genetika predstavuje len jeden z faktorov, no môže priniesť užitočnú informáciu o tom, prečo rovnaký liek nemusí na každého pôsobiť rovnako.

Nový výsledok vo vašej DNA analýze

Prihláste sa do svojich výsledkov a pozrite si svoju genetickú predispozíciu k metabolizmu sertralínu. Nový výsledok je odteraz bezplatne dostupný všetkým našim súčasným zákazníkom a súčasťou analýzy bude aj pre každého nového zákazníka, ktorý vstúpi do sveta DNA s DNA Complex testom.

Čím lepšie poznáte svoju genetickú výbavu, tým viac informácií máte k dispozícii pri rozhodnutiach týkajúcich sa vášho zdravia.

Zdroje:

• Bousman, C. A., Stevenson, J. M., Ramsey, L. B., et al. (2023). Clinical Pharmacogenetics Implementation Consortium (CPIC) guideline for CYP2D6, CYP2C19, CYP2B6, SLC6A4, and HTR2A genotypes and serotonin reuptake inhibitor antidepressants. Clinical Pharmacology & Therapeutics, 114(1), 51–68.
• Rudberg, I., Hermann, M., Refsum, H., & Molden, E. (2008). Serum concentrations of sertraline and N-desmethyl sertraline in relation to CYP2C19 genotype in psychiatric patients. European Journal of Clinical Pharmacology, 64(12), 1181–1188.
• Bråten, L. S., Ingelman-Sundberg, M., Jukic, M. M., Molden, E., & Kringen, M. K. (2022). Impact of the novel CYP2C haplotype and CYP2B6 variants on sertraline exposure in a large patient population. Clinical and Translational Science, 15(9), 2135–2145.
• https://www.clinpgx.org/chemical/PA451333
• https://medlineplus.gov/druginfo/meds/a697048.html