Karcinóm prostaty – najčastejšie nádorové ochorenie u mužov
Karcinóm prostaty je nádorové ochorenie postihujúce bunky malej žľazy, ktorá je súčasťou mužského reprodukčného systému. Konkrétne sa táto žľaza podieľa na produkcii kvapaliny, ktorá vyživuje a prepravuje mužské pohlavné bunky – spermie.
Zo štatistík vyplýva, že toto ochorenie je počas života diagnostikované u každého 11. muža.
Odhaliť toto ochorenie môže byť náročné
V skorých štádiách je toto ochorenie častokrát úplne bezpríznakové. V neskorších štádiách sa pacienti môžu stretnúť napríklad s:
problémom s bolestivým močením,
krvou v moči,
krvou v ejakuláte,
stratou váhy bez zjavnej príčiny,
problémom s erekciou.
Ako vzniká a čo ovplyvňuje riziko jeho vzniku
Ako každé nádorové ochorenie, aj karcinóm prostaty vzniká premenou normálnej bunky na tzv. rakovinovú dôsledkom nahromadenia viacerých mutácií v kľúčových oblastiach DNA.
V súvislosti s rizikom rozvoja karcinómu prostaty sú známe viaceré rizikové faktory, medzi najvýznamnejšie patria:
Vek. Toto ochorenie sa vo väčšine prípadov rozvíja až po 50. roku života.
Genetika. Muži, ktorí majú blízkeho príbuzného s diagnostikovaným karcinómom prostaty, majú vyššie riziko rozvoja tohto ochorenia.
Obezita. Viaceré štúdie ukázali, že obezita môže zvýšiť riziko rakoviny prostaty.
Genetické riziko ovplyvňujú rôzne typy zmien v našej DNA
V našom DNA teste pri karcinóme prostaty sledujeme vybrané patogénne mutácie v génoch BRCA1 a BRCA2. Tieto mutácie majú samy o sebe veľmi veľký vplyv a výrazným spôsobom zvyšujú riziko rozvoja tohto ochorenia. Celoživotné riziko rozvoja stúpa na 29 % v prípade mutácie v géne BRCA1 a až na 60 % v prípade mutácie v géne BRCA2. Sú však pomerne vzácne, keďže v priemere si takú mutáciu nesie 1 človek zo 400. Okrem toho sledujeme aj mnoho iných genetických variantov v rôznych oblastiach DNA, ktoré sú v populácii bežné a sami o sebe nemajú až taký veľký dopad na nárast rizika. Z viacerých vedeckých štúdií však vyplýva, že tieto genetické varianty môžu mať kumulatívny vplyv, čo v jednoduchosti znamená, že čím viac si ich jedinec nesie, tým vyššie riziko bude mať.
Prečo poznať tento výsledok
Poznanie tejto genetickej predispozície vám môže pomôcť optimalizovať váš životný štýl s cieľom znížiť si celkové riziko rozvoja karcinómu prostaty. Zároveň vám konzultácia tohto výsledku s vaším lekárom môže pomôcť optimalizovať aj preventívne prehliadky. Tie sú veľmi dôležité obzvlášť pri nádorových ochoreniach, keďže vo všeobecnosti platí, že čím skôr je ochorenie odhalené, tým efektívnejšia je jeho liečba. Pravdepodobnosť dožitia viac ako 5 rokov od diagnostiky ochorenia klesá z viac ako 99 %, pokiaľ je odhalené včas, na menej ako 40 %, pokiaľ je odhalené príliš neskoro. Skorý záchyt výrazne zvyšuje Vašu šancu na úplné vyliečenie.
„Karcinóm prostaty je v súčasnosti druhé najčastejšie onkologické ochorenie u mužov a v niektorých krajinách predstavuje dokonca najčastejšie. Podľa WHO sa ročne nájde rakovina prostaty u 1.200.000 mužov vo svete. Preventívna prehliadka u urológa je najlepšou voľbou pre mužov po 50-ke. Možný skorý záchyt dokáže zachrániť život. Vyšetrením u urológa v kombinácii s výsledkom testu od DNA ERA je možné individuálne nastavenie potrebných kontrol. Dobrou správou je, že pokiaľ je toto ochorenie zachytené v prvom štádiu, je liečiteľné v približne 80 % prípadov. Prevencia a liečba karcinómu prostaty patrí medzi jedny z nosných tém Európskej únie na najbližších 10 rokov.“
Prihláste sa do svojich výsledkov. Genetická predispozícia na rozvoj karcinómu prostaty je odteraz zadarmo dostupná pre všetkých našich zákazníkov. Zároveň ju bude mať vo svojej analýze každý budúci zákazník, ktorý vstúpi do sveta DNA s DNA Complex testom alebo DNA Health testom. Spoznajte svoje predispozície aj vy.
Zdroje
Grönberg, H. (2003). Prostate cancer epidemiology. The Lancet, 361(9360), 859-864.
Barnes, D. R., Silvestri, V., Leslie, G., McGuffog, L., Dennis, J., Yang, X., … & Valentini, V. (2022). Breast and prostate cancer risks for male BRCA1 and BRCA2 pathogenic variant carriers using polygenic risk scores. JNCI: Journal of the National Cancer Institute, 114(1), 109-122.
Na našich webových stránkach používame súbory cookies. Niektoré sú nevyhnutné na správne fungovanie webu, zatiaľ čo iné nám pomáhajú vylepšiť tento web a váš používateľský zážitok. Vďaka nim vám zobrazujeme ponuky šité na mieru a ponúkame produkty, ktoré by vás mohli zaujímať. Potrebujeme na to však váš súhlas s používaním všetkých cookies. Viac informácii sa dočítate tu.
Upraviť cookies nastavenia
Nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky a jej funkcií.
Nám a našim partnerom umožňujú ponúkať vám relevantné produkty a služby na základe vašich záujmov a správania sa na našej webovej stránke.
Pomáhajú nám pochopiť, ako návštevníci interagujú s naším webom a umožňujú nám vylepšiť užívateľský zážitok.
Umožňujú nám zapamätať si vaše preferencie a poskytovať vám obsah a funkcie prispôsobené vašim záujmom.