Pozrite si DEMO výsledky analýzy DNA

Čo je to ischemická choroba srdca a ako predísť infarktu

Civilizačné ochorenia ako sú hypertenzia, obezita, cukrovka a infarkt myokardu sa vyskytujú v našej populácii veľmi často. Ich rozvoj je možné ovplyvniť včasným zásahom a personalizovanou prevenciou. Nezabúdajte na svoje zdravie.

Čo sú kardiovaskulárne ochorenia?

Kardiovaskulárne ochorenia môžeme charakterizovať ako skupinu ochorení srdca a ciev, ktoré sú každým rokom zodpovedné za viac ako 17 miliónov úmrtí po celom svete. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie sa až tretina z týchto prípadov vyskytne pred 70 rokom života. Do tejto skupiny zaraďujeme široké spektrum ochorení, ako napríklad:

  • mozgová mŕtvica, 
  • aneuryzma brušnej aorty,
  • ischemická choroba srdca, 
  • a mnoho ďalších.

V našich testoch analyzujeme genetické predispozície aj na niektoré kardiovaskulárne ochorenia. Jedným z nich je ischemická choroba srdca. Toto ochorenie vzniká najmä v dôsledku vysoko rozvinutej aterosklerózy, teda nahromadenia plaku v srdcových cievach. Plak je najčastejšie tvorený cholesterolom, no môže obsahovať aj tukové častice, rôzne odpadové látky, vápnik, a tiež  aj látky, ktoré tvoria zrazeniny fibrínu. Výsledkom nahromadenia plaku je zúženie až upchatie cievy, čo je príčinou obmedzenia, alebo úplného zastavenia prietoku krvi do srdcového svalu, čím dochádza k ischémii (nedostatočnému prekrveniu) srdca. Nedostatočný prísun krvi do srdca môže viesť až k odumieraniu srdcového tkaniva, ktoré nie je dostatočné vyživované.

Aké sú typické príznaky ischémie?

Typické príznaky ischémie zahŕňajú nepríjemný pocit na hrudníku, bolesť na hrudníku (nazývaný aj angína), nevoľnosť, únavu, či slabosť. Ischémia srdcového svalu môže viesť až k srdcovému infarktu. 

Kto má vysoké riziko rozvoja ochorenia?

V súčasnosti už poznáme viacero rizikových faktorov, ktoré zvyšujú riziko rozvoja ischemickej choroby srdca, ako aj iných kardiovaskulárnych ochorení. Najvyššie riziko majú osoby, ktoré: 

  • pravidelne fajčia, 
  • majú diagnostikovanú cukrovku, 
  • majú v rodinnej anamnéze srdcové choroby, 
  • sú fyzicky neaktívne, 
  • a taktiež osoby, ktoré sa nezdravo stravujú. 

Ischemická choroba srdca sa vyskytuje častejšie u mužov v porovnaní so ženskou populáciou. Na 100 000 obyvateľov sa vyskytuje u 1522 žien a až u 1786 mužov. 

Prečo je dobré vedieť o svojom genetickom riziku?

V našej populácii sú choroby srdca najčastejšou príčinou úmrtia. Aj z tohto dôvodu je veľkým benefitom predom vedieť o svojom riziku, ktoré si pri väčšine kardiovaskulárnych ochorení vieme sami znížiť dodržiavaním zdravého životného štýlu. Dôležité je udržiavať si primeranú hmotnosť, a to najmä po štyridsiatom roku života. Ďalšie kroky prevencie zahŕňajú úplné zamedzenie fajčenia, redukciu príjmu nezdravých jedál – hlavne potravín s vysokým obsahom cholesterolu, ako aj značné obmedzenie príjmu alkoholu.

Spoznajte svoje genetické predispozície aj vy. Začnite podnikať kroky vedúce k zdravšiemu životu. Ak vás zaujíma, ako vyzerajú výsledky našej DNA analýzy, nahliadnite do nášho DEMO účtu.

Zdroje:

  1. Shahjehan, R.D., Bhutta, B.S. (2021). Coronary artery disease. In StatPearls [Internet]. StatPearls Publishing.
  2. Khan, M. A., Hashim, M. J., Mustafa, H., Baniyas, M. Y., Al Suwaidi, S. K. B. M., AlKatheeri, R., … & Lootah, S. N. A. H. (2020). Global epidemiology of ischemic heart disease: results from the global burden of disease study. Cureus, 12(7).
  3. Jensen, R. V., Hjortbak, M. V., & Bøtker, H. E. (2020, May). Ischemic heart disease: an update. In Seminars in Nuclear Medicine (Vol. 50, No. 3, pp. 195-207). WB Saunders
  4. https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/16898-coronary-artery-disease
  5. https://www.who.int/health-topics/cardiovascular-diseases#tab=tab_1

Zdroje fotografií:

  1. https://www.freepik.com/free-vector/ateriosclerosis_23801180.htm#page=2&query=heart%20attack&position=49&from_view=search
  2. https://unsplash.com/photos/Us3AQvyOP-o

Genetik DNA ERA

RNDr. Igor Šťastný, PhD.

Genetik

Igor je absolventom odborov biológia a virológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorát, v ktorom sa venoval molekulárnej biológii, získal na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. RNDr. obhájil na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V spoločnosti DNA ERA pôsobí od roku 2020 na pozícií genetika.

Podobné články