Ako naše telo bojuje s chladom? Biológia zimy v praxi.

V momente, keď prvýkrát fúkne ostrý zimný vietor a poletujú vločky snehu, naše telo okamžite spozornie. Chlad je pre organizmus jasným signálom: je potrebné sa zahriať. A hoci sa navonok môže zdať, že len zoberieme šál a čiapku či si zapneme kabát, vo vnútri sa spúšťa fascinujúci orchestrálny výkon – proces tvorby tepla, teda termogenéza.

Trasenie vs. tichá termogenéza: dva spôsoby, ako si telo vyrába teplo

Termogenéza je schopnosť nášho tela vytvárať teplo. Je to prirodzený ochranný mechanizmus, ktorý nám pomáha prežiť v chladnom prostredí. Telo si totiž neustále stráži svoju teplotu a keď ju začne strácať, automaticky zapne procesy, ktoré mu pomôžu znovu sa zahriať.

Existujú dva základné typy termogenézy:

• svalová (trasenie) – rýchla, okamžitá reakcia tela na chlad,
• nesvalová (bez trasenia) – energeticky vysoko efektívny spôsob tvorby tepla, prebieha najmä v hnedom tukovom tkanive.

Čo má spoločné termogenéza, hnedé tukové tkanivo a noradrenalín?

Zima vie byť poriadne neúprosná, no naše telo má pripravené svoje vlastné triky, ako sa s ňou popasovať. Jedným z tých najzaujímavejších je termogenéza bez trasenia, teda spôsob tvorby tepla, ktorý funguje bez toho, aby sme si ho všimli.

Keď sa ochladí, všetko sa začína tým, že chlad aktivuje sympatický nervový systém – tú časť našej nervovej sústavy, ktorá dáva telu signál „zbystri pozornosť, prichádza zmena“. Tento systém následne uvoľní noradrenalín, látku, ktorú si môžeme predstaviť ako malého poslíčka so správou: „Začni sa zohrievať!“. Jeho úlohou je aktivovať proces zahrievania, aby sa telo dokázalo udržať v bezpečnom teplotnom rozmedzí.

Noradrenalín sa naviaže na receptory ADRB2 a ADRB3, ktoré sa nachádzajú na povrchu hnedého tukového tkaniva. Hnedý tuk je v tomto procese hlavnou hviezdou. Na rozdiel od bieleho tuku neslúži ako zásobáreň energie. Je to naše prirodzené vnútorné vykurovanie. Obsahuje veľa mitochondrií, malých bunkových elektrární, ktoré vedia spaľovať mastné kyseliny neuveriteľne efektívne.

Varianty v géne ADRB2 a ich vplyv na vnímanie chladu.

Aby hnedý tuk dokázal reagovať na noradrenalín, potrebuje na svojom povrchu funkčné receptory. Tie vznikajú práve vďaka génom ADRB2 a ADRB3. Pri géne ADRB2 sa v populácii vyskytujú prirodzené genetické varianty, ktoré môžu ovplyvniť, ako citlivo receptor reaguje na signál noradrenalínu.

To znamená, že niektorí ľudia môžu mať vo svojej DNA variant, ktorý umožňuje, aby receptory reagovali rýchlejšie. Vďaka tomu sa hnedý tuk môže aktivovať ochotnejšie a telo sa dokáže zahriať o niečo rýchlejšie. Iní ľudia môžu mať naopak variant, ktorý reaguje o niečo miernejšie a v takom prípade môže byť termogenéza slabšia. Treba však dodať, že na celkovú reakciu tela na chlad vplývajú aj faktory prostredia, ako je vek, otužovanie či množstvo telesného tuku – takže genetika je len jedna časť celkového obrazu.

Prečo je dobré poznať túto predispozíciu?

Poznať svoju genetickú predispozíciu na produkciu tepla v reakcii na chlad môže byť užitočné najmä preto, že môže pomôcť pochopiť, ako vaše telo reaguje v chladnom prostredí a ako efektívne dokáže vytvárať teplo.

Termogenéza bez trasenia je tichá, úsporná a pre telo mimoriadne šikovná stratégia, ako si udržať teplotu v chladnom prostredí. Niektorí ľudia ju majú prirodzene aktívnejšiu, iní o niečo slabšiu – a tu práve vstupuje do hry genetika.

Nový výsledok analýzy

Prihláste sa do svojich výsledkov. Genetická predispozícia pre produkciu tepla v reakcii na chlad je odteraz zadarmo dostupná pre všetkých našich zákazníkov. Zároveň ju bude mať vo svojej analýze každý budúci zákazník, ktorý vstúpi do sveta DNA s DNA Complex testom. Spoznajte svoje predispozície aj vy.

Nech je pre vás tohtoročná zima plná tepla – toho, ktoré si vytvorí vaše telo, aj toho, ktoré prichádza z blízkosti rodiny, priateľov a radostných chvíľ. Prajeme vám pokojné Vianoce a krásne sviatky.

Zdroje:

• Yau, W. W., & Yen, P. M. (2020). Thermogenesis in adipose tissue activated by thyroid hormone. International journal of molecular sciences, 21(8), 3020.
• Cannon, B., & Nedergaard, J. A. N. (2004). Brown adipose tissue: function and physiological significance. Physiological reviews.
• Kiani, A. K., Medori, M. C., Dhuli, K., Donato, K., Caruso, P., Fioretti, F., … & Bertelli, M. (2022). Clinical assessment for diet prescription. Journal of preventive medicine and hygiene, 63(2 Suppl 3), E102.
• Chouchani, E. T., Kazak, L., & Spiegelman, B. M. (2019). New advances in adaptive thermogenesis: UCP1 and beyond. Cell metabolism, 29(1), 27-37.
• Betz, M. J., & Enerbäck, S. (2015). Human brown adipose tissue: what we have learned so far. Diabetes, 64(7), 2352-2360.