Skryté puto, ktoré spája matku a dieťa nečakaným spôsobom

O tom, že ženy predávajú svojmu dieťaťu približne 50 % jeho DNA, ste už určite počuli. Menej známe, no nie až tak prekvapivé je, že bunky z tela matky sa v malej miere dostávajú do tela dieťaťa, počas toho ako sa vyvíja. O čom ste však ešte asi nepočuli je, že fetálne bunky (bunky plodu) dieťaťa si v sebe matky nesú až takmer 30 rokov po pôrode. 

Ako je to možné?

Tento jav sa nazýva mikrochimerizmus a môže byť odpoveďou na otázku, prečo až 80 % ľudí, ktorí trpia autoimunitným ochorením, sú ženy, ale aj naopak, prečo majú ženy, ktoré rodili, nižšiu šancu rozvoja rakoviny prsníka či vaječníkov. Mikrochimerizmus je predmetom intenzívneho vedeckého skúmania a môže výrazne zlepšiť pochopenie zdravia žien.

Bunky jedného organizmu sa stanú súčasťou druhého

Mikrochimerizmus zjednodušene predstavuje proces, pri ktorom sa bunky jedného organizmu stávajú súčasťou druhého organizmu. Môže sa vyskytovať po transplantácii kostnej drene, krvných transfúziách alebo u dvojčiat. No najčastejšou prirodzenou formou je práve fetálny mikrochimerizmus. 

Bunky vyvíjajúceho sa plodu sa už v skorých štádiách tehotenstva dostávajú cez placentu do krvného obehu matky. To nám umožňuje robiť neinvazívne prenatálne testy z krvi matky, pri ktorých je možné zistiť rôzne zmeny v DNA plodu. Takéto fetálne bunky však nezostávajú iba v krvi matky, ale niektoré sa ukladajú do rôznych orgánov a tkanív matky, kde zostávajú uložené aj niekoľko desiatok rokov po pôrode. Jedným z týchto orgánov je aj srdce matky.

Aký to má však význam? 

Presnú odpoveď na túto otázku zatiaľ nepoznáme. Jednou zo skúmaných možností je, že fetálne bunky menia procesy v tele matky s cieľom presunúť živiny smerom k plodu. Výskumy tiež ukazujú, že fetálne bunky môžu napomáhať ženskému telu s hojením. Poškodené tkanivo matky (napríklad pri pôrode či cisárskom reze) vysiela signály, ktoré na toto miesto prilákajú mikrochimerické fetálne bunky. Tie vedia produkovať kolagén a iné faktory, ktoré urýchľujú hojenie. Podobne protektívny vplyv týchto buniek naznačujú aj štúdie, ktoré sledovali nižší výskyt rakoviny prsníka či vaječníkov u žien, ktoré mali deti. Vyššie množstvo takýchto buniek bolo pozorované aj v nádorovom tkanive u žien, ktoré mali rakovinu pľúc aj desiatky rokov po pôrode, čo by mohlo vysvetliť ich lepšiu prognózu v porovnaní so ženami, ktoré deti nemali. 

Na druhej strane, práve prítomnosť buniek plodu v tele matky aj dlho po pôrode môže byť spojená s častejším vznikom autoimunitných ochorení u žien. Napríklad skleroderma sa primárne vyskytuje u žien v popôrodnom veku. Príznaky tohto ochorenia významne pripomínajú nežiaducu reakciu hostiteľa na darovaný orgán (GVHD). U žien s týmto ochorením boli nájdené fetálne bunky s Y chromozómom aj desiatky rokov po pôrode. Keďže sa Y chromozóm v ženských bunkách nenachádza, tieto bunky pochádzajú práve z plodu mužského pohlavia. 

Puto medzi dieťaťom a matkou je veľmi silné 

Aj keď má výskum mikrochimerizmu pred sebou ešte dlhú cestu, už teraz je jasné, že materstvo mení život žien aj na tej najmenšej – bunkovej úrovni. Ak chcete svoju maminu potešiť a prekvapiť počas Dňa matiek, darujte jej napríklad DNA Health test, vďaka ktorému bude môcť zlepšiť svoj životný štýl a celkové zdravie. 

Zdroje:

1. Shrivastava, S., Naik, R., Suryawanshi, H., & Gupta, N. (2019). Microchimerism: A new concept. Journal of oral and maxillofacial pathology: JOMFP, 23(2), 311.
2. O’Donoghue, K. (2008). Fetal microchimerism and maternal health during and after pregnancy. Obstetric medicine, 1(2), 56-64.
3. https://www.smithsonianmag.com/science-nature/babys-cells-can-manipulate-moms-body-decades-180956493/

Zdoje fotografií:

1. https://www.freepik.com/free-photo/young-mother-with-her-one-years-old-little-son-dressed-pajamas-are-relaxing_10271349.htm#page=3&query=mother%20and%20child&position=46&from_view=search&track=ais
2. https://www.pexels.com/photo/happy-affectionate-family-4609033/