Paulína je absolventkou odboru genetika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala na Slovenskej akadémii vied, kde získala titul PhD. v odbore biochémia. V spoločnosti DNA ERA pôsobí na pozícii genetičky. Zaoberá sa prípravou podkladov pre DNA analýzy, následným vytváraním odporúčaní v súlade s najaktuálnejšími poznatkami vedy a ďalšími vedeckými projektami.
Ako pomáha genetika hubárom pred otravou?
Asi najväčším strašiakom príležitostných, ale aj skúsených hubárov, je muchotrávka zelená (Amanita phalloides). Predstavuje jednu z najjedovatejších húb na svete a najčastejšiu príčinu úmrtí po konzumácii húb. Za hlavný toxický účinok tejto huby je zodpovedný α-amanitín.
Čo je to ɑ-amanitín?
ɑ-amanitín je toxín, ktorý blokuje činnosť enzýmu RNA polymeráza II. Tento enzým zohráva kľúčovú úlohu v tvorbe bielkovín, na základe inštrukcie zapísanej v DNA. Ak chce bunka vytvoriť bielkovinu, musí informáciu z DNA najprv prepísať do iného dočasného kódu – mRNA. Následne je táto dočasná informácia v podobe mRNA preložená do poradia aminokyselín, ktoré vytvoria želanú bielkovinu.
Čo sa deje keď zjete muchotrávku zelenú?
Po konzumácii muchotrávky zelenej prestáva fungovať RNA polymeráza II, netvorí sa mRNA a následne ani bielkoviny. Všetky tieto procesy sú nevyhnutné pre život buniek, ktoré začínajú postupne odumierať. Najcitlivejšia na otravu muchotrávkou zelenou je práve pečeň, ktorej stupeň poškodenia výrazne ovplyvňuje šance na prežitie. Toxín ɑ-amanitín je tepelne stabilný a teda zostáva účinný aj po tepelnej príprave muchotrávky. Liečba tejto otravy je bohužiaľ nesmierne komplikovaná a pomerne neefektívna.
Čo nás čaká v budúcnosti?
V blízkej budúcnosti však môže otráveným hubárom pomôcť práve genetika. V máji 2023 vyšiel v prestížnom časopise Nature Communications článok, ktorého výsledkom bol objav potenciálnej protilátky. V prvom rade autori hľadali gén, ktorého vyradenie by viedlo k tomu, že sa bunky stanú rezistentnými na toxín. Pomocou metódy CRISPR/Cas9 sa im podarilo identifikovať gén STT3B, ktorý je nevyhnutný na prechod toxínu do buniek. Bunky, ktorým takýto gén vyradili, sa stali odolnejšie voči ɑ-amanitínu. Keďže je úprava génov po požití muchotrávky prinajmenšom nepraktická, v ďalšom kroku sa zamerali na hľadanie liečiva, ktoré blokuje proces, do ktorého sa zapája gén STT3B. Podarilo sa im identifikovať zaujímavé liečivo ICG (indocyanínová zeleň), ktoré bolo pôvodne vynájdené spoločnosťou Kodak ako farbivo. Testy ukázali, že podanie tohto liečiva spolu s toxínom myšiam, malo výrazný pozitívny vplyv na ochranu ich pečene, a teda aj prežívanie.
Dobrou správou je, že ICG sa už desaťročia používa v medicíne, čo významne urýchli ďalší klinický výskum. Stále je však kľučová doba podania tejto protilátky. Preto, keď sa chystáte na huby, buďte obzvlášť obozretní.
Spoznajte svoje gény aj vy
Gény vám o vás vedia povedať veľa zaujímavých informácií. Na aké zdravotné riziká ste náchylnejší? Ako vaše telo metabolizuje liečivá? Na aký šport máte genetickú predispozíciu? Pozrite si vzorové výsledky analýzy DNA v DEMO účte.
Zdroje:
- https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0278-6915(15)30059-4
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK431052/
- https://www.nature.com/articles/s41467-023-37714-3
Zdroje fotografií:
- https://www.freepik.com/free-photo/closeup-shot-wild-mushrooms_20495409.htm#query=toadstool%20green&position=3&from_view=search&track=ais
- https://www.freepik.com/free-photo/happy-proud-picker-man-traditional-blue-wool-sweater-with-ornaments-stands-camping-ground-mountains-holds-arms-pile-delicious-organic-mushrooms_11254008.htm#query=mushroom%20picker&position=31&from_view=search&track=ais
- Tags
