Nutričná terapeutka Monika Kolář je absolventkou Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Momentálne je diplomantkou študijného odboru „Výživové vedy so zameraním na Public Health“ na Viedenskej univerzite vo Viedni. Poznať ju môžete vďaka jej profilu @zdravieavyzivaonline, kde tvorí vzdelávací obsah zameraný najmä na výživu.
Ako sa pozeráte na modernú preventívnu medicínu?
Teší ma, že preventívna medicína nadobúda v kontexte globálneho nárastu neinfekčných ochorení hromadného výskytu (tzv. “civilizačných ochorení”) na význame. Z hľadiska nielen zdravotného (na individuálnej úrovni), ale aj sociálneho a ekonomického je nesmierne dôležité podporovať aktivity vedúce k prevencii a včasnému záchytu ochorení.
Povedzte nám viac o Vašej práci s optimalizáciou stravovania ako formy prevencie ochorení.
V mojej práci sa v súvislosti s prevenciou najčastejšie stretávam s nadváhou, obezitou a prediabetom (teda “preštádiom” diabetu II. typu, kde ešte máme dobrú šancu zabrániť plnému rozvoju ochorenia). Navyše aj pri rozvinutých chronických ochoreniach ako diabetes, srdcovo-cievne choroby a ďalšie komplikácie je možné správne nastavenou stravou (a primeraným životným štýlom) aspoň čiastočne zmierniť negatívne metabolické dopady a závažnejší priebeh ochorenia. Žiada sa mi dodať, že napriek všadeprítomným zázračným marketingovým tvrdeniam výživa ako taká nie je absolútny “všeliek na všetko”, no pri správnom nastavení určite zohráva dôležitú podpornú úlohu nielen v prevencii, ale aj terapii.
Akým častým ochoreniam by sa ľudia mohli vyhnúť ak by (okrem iného) upravili stravu?
Dnes už nemáme pochybnosti o tom, že faktory životného štýlu vrátane výživy úzko súvisia hlavne s rozvojom nadváhy a obezity, srdcovo-cievnymi a onkologickými chorobami i diabetom II. typu. Veľmi intenzívne sa tiež diskutuje úloha črevnej mikrobioty a možné súvislosti s rozvojom neurodegeneratívnych ochorení a tiež ochorení tráviaceho traktu na podklade chronického zápalu a zvýšenej črevnej priepustnosti.
Na vašich sociálnych sieťach sa venujete osvete a vzdelávaniu v téme výživy. Ak by ste mali dať čitateľom základných 10 rád, čo zlepšiť a implementovať do každodenného života, čo by to bolo?
Priznám sa, nie je jednoduché vybrať iba 10 rád, pretože pre každého človeka môže byť vhodné niečo iné, no pokúsim sa vymenovať základné princípy reflektujúce časté potreby a nedostatky vo vzťahu k jedlu na populačnej úrovni:
- Jesť čo najviac prvopotravín (s jednoduchým zložením)
- Jesť vedome – vnímať chuť, vôňu, textúru jedla
- Vyhradiť si na jedlo dostatok času
- Jesť dostatok ovocia a zeleniny
- Zaradiť do každého hlavného jedla zdroj bielkovín (napr. mäso, ryby, vajíčka, strukoviny)
- Piť dostatok vody resp. nápojov bez obsahu (pridaného alebo prirodzene sa vyskytujúceho) cukru
- Nedémonizovať potraviny. Nerobiť z akýchkoľvek potravín (vrátane cukru, lepku, mlieka atď.) strašiaka.
- Nepreháňať to s konzumáciou doplnkov stravy. Akékoľvek doplnky a vitamíny by mali byť indikované rozumne – ideálne na podklade dôkladnej evaluácie zdravotného stavu.
- Preferovať jedlá varené/dusené, upravené šetrne, viac než jedlá smažené a vyprážané. Konzumovať kvalitné oleje a tuky.
- Dbať na dostatok pohybu, kvalitu spánku a psychické zdravie.
V príspevkoch otvárate aj kontroverznejšie témy z oblasti stravovania a často vyvraciate rôzne mýty. Čo sú podľa Vás najčastejšie mýty z oblasti výživy, ktorým veria ľudia v našej demografii?
O mýtoch by sa pravdaže dala napísať kniha. 🙂 Za najnešťastnejšie považujem striktné delenie potravín na “zdravé a nezdravé” – dvojsečné zmýšľanie a kategorizovanie potravín podľa rôznych, často odborne nepodložených až úplne nezmyselných kritérií uvádza mnohých ľudí do rozpakov a v konečnom dôsledku uberá radosť z jedla.
Keďže ste sami absolvovali našu DNA analýzu, konkrétne DNA Complex test, boli by sme radi, keby ste zhrnuli Vašu skúsenosť. Čo Vás vo výsledkoch prekvapilo?
Predispozícia pre rýchlostno-silové športy ma viac-menej utvrdila v domnienke, že zo mňa asi nikdy nebude ideálny ultramaratónec – dlhé behy som nikdy nemala v láske, no o to viac sa môžem pokúsiť prekonávať samú seba a dať behu (hoci len na kratších trasách) šancu spolu so silovým tréningom.
Veľmi ma zaujala predispozícia pre obličkové kamene a diabetes II. typu, ktorú DNA ERA analýza vyhodnotila ako “závažnú”. Obe diagnózy sa vyskytli u mojich blízkych genetických príbuzných. Nevnímam túto informáciu ako dôvod na obavy, skôr pre mňa predstavuje motivujúcu možnosť reflektovať svoje zdravie z “genetického uhla” a podniknúť aktívne kroky pre to, aby u mňa k rozvoju týchto ochorení nedošlo.Z pohľadu nutričného terapeuta ma pravdaže veľmi zaujali informácie o predispozíciách k nižším alebo vyšším hladinám konkrétnych vitamínov a minerálnych látok.
Príjemne ma prekvapil zrozumiteľne podaný informačný i grafický štýl interpretácie výsledkov, ktoré spoľahlivo pochopí i úplný laik v oblasti genetiky.
Urobili ste na základe výsledkov nejakú zmenu aj Vy?
Rada by som sa viac zamerala na systematický silový tréning. Vnímam toto opatrenie ako veľmi dobrú investíciu do zdravia s pribúdajúcim vekom.
Ako by ste reagovali/postupovali, keby klient prišiel na sedenie s takýmito informáciami o svojom tele? Ako môžu výsledky z DNA analýzy pomôcť pri zostavovaní výživových plánov?
Informácie z DNA analýzy môžu doplniť vstupné informácie o pacientovi (popri anamnestickom rozhovore, dotazníku a záznamoch stravovania). DNA analýza nie je diagnostickým nástrojom, môže ale v kontexte komunikovaných výživových odporúčaní pre klienta predstavovať silný dodatočný motivačný faktor k uplatneniu zmien v stravovaní a životnom štýle. Pre nutričného terapeuta je to naopak možnosť lepšie reflektovať pacientov zdravotný stav a rodinnú anamnézu (v prediktívnej rovine).
Aká je budúcnosť práce s výsledkami DNA analýzy z pohľadu nutričnej terapeutky?
Predstaviť si môžeme všeličo. 🙂 Možno raz budeme v štádiu, kedy analýza DNA vzhľadom na preventívne faktory životného štýlu bude súčasťou bežnej zdravotnej prehliadky s možnosťou zapojenia do preventívnych programov, ktoré by ľudí dlhodobo aktívne nabádali k prevencii a poskytli im relevantné informácie, nástroje a odborníkov pre ich uplatnenie v bežnom živote.