{"id":2454,"date":"2021-03-16T14:58:00","date_gmt":"2021-03-16T14:58:00","guid":{"rendered":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/?p=2454"},"modified":"2023-04-17T09:22:02","modified_gmt":"2023-04-17T07:22:02","slug":"sprint-ci-chodza-na-dlhe-trate-spoznajte-s-nami-svoj-skryty-talent","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/blog\/sprint-ci-chodza-na-dlhe-trate-spoznajte-s-nami-svoj-skryty-talent\/","title":{"rendered":"\u0160print, \u010di ch\u00f4dza na dlh\u00e9 trate? Spoznajte s nami svoj skryt\u00fd talent"},"content":{"rendered":"\n<p><em>Matej T\u00f3th a&nbsp;J\u00e1n Volko s\u00fa dvaja profesion\u00e1lni \u0161portovci v&nbsp;dvoch \u00faplne rozdielnych atletick\u00fdch discipl\u00ednach. K\u00fdm Matej T\u00f3th vynik\u00e1 v&nbsp;ch\u00f4dzi na 20 a&nbsp;50 km, J\u00e1n Volko patr\u00ed medzi najlep\u0161\u00edch v&nbsp;\u0161printoch na p\u00e1r desiatok metrov. Pre\u010do jeden vynik\u00e1 v&nbsp;typickej vytrvalostnej a&nbsp;druh\u00fd v&nbsp;typickej r\u00fdchlostno-silovej discipl\u00edne? Rozhodol u&nbsp;nich talent? \u010co si v\u0161ak m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 pod pojmom \u201etalent\u201c?<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>Tr\u00e9ning, du\u0161evn\u00e1 pripravenos\u0165, spr\u00e1vna v\u00fd\u017eiva a&nbsp;hydrat\u00e1cia, dostatok odpo\u010dinku, \u010di vhodn\u00e9 vybavenie. To v\u0161etko s\u00fa faktory, ktor\u00e9 vpl\u00fdvaj\u00fa na va\u0161u celkov\u00fa v\u00fdkonnos\u0165. Je tu v\u0161ak jeden v\u00fdznamn\u00fd faktor, ktor\u00fd neovplyvn\u00edme, a&nbsp;ktor\u00fd si v&nbsp;sebe nos\u00edme od narodenia, \u010dastokr\u00e1t bez toho, aby sme o&nbsp;\u0148om vedeli viac. Genetika.&nbsp;<strong>A\u017e do miery 66 % je \u0161portov\u00fd v\u00fdkon jednotlivca ovplyvnen\u00fd pr\u00e1ve&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.dnaera.sk\/produkt\/dna-lifestyle-test\/\">genetickou predispoz\u00edciou<\/a>.&nbsp;<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V&nbsp;tomto blogu sa bli\u017e\u0161ie pozrieme na to, ak\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyv\u0148uje genetika \u0161trukt\u00faru svalov\u00fdch vl\u00e1kien a&nbsp;aer\u00f3bny v\u00fdkon, a&nbsp;\u010do to pre n\u00e1s znamen\u00e1, v&nbsp;zmysle n\u00e1\u0161ho \u0161portov\u00e9ho potenci\u00e1lu.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">\u0160trukt\u00fara svalov\u00fdch vl\u00e1kien&nbsp;<\/h2>\n\n\n\n<p>Na\u0161e kostrov\u00e9 svalstvo je zlo\u017een\u00e9 zo zv\u00e4zkov jednotliv\u00fdch svalov\u00fdch vl\u00e1kien, ktor\u00e9 odborne naz\u00fdvame ako myocyty. Ka\u017ed\u00fd myocyt obsahuje ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo tzv. myofibr\u00edl, \u010do s\u00fa vlastne re\u0165azce zlo\u017een\u00e9 z&nbsp;akt\u00ednov\u00fdch a&nbsp;myoz\u00ednov\u00fdch prote\u00ednov. Tieto re\u0165azce sa m\u00f4\u017eu medzi seba zasun\u00fa\u0165 ako tak\u00fd teleskop, \u010do v&nbsp;kone\u010dnom d\u00f4sledku sp\u00f4sob\u00ed skr\u00e1tenie svalu alebo inak povedan\u00e9, svalov\u00fa kontrakciu.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"1024\" height=\"441\" src=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2021\/05\/zlozenie-svalu-1024x441.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-2455\" srcset=\"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-content\/uploads\/sites\/8\/2021\/05\/zlozenie-svalu-1024x441.jpg 1024w, https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-content\/uploads\/sites\/8\/2021\/05\/zlozenie-svalu-600x259.jpg 600w, https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-content\/uploads\/sites\/8\/2021\/05\/zlozenie-svalu-300x129.jpg 300w, https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-content\/uploads\/sites\/8\/2021\/05\/zlozenie-svalu-768x331.jpg 768w, https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-content\/uploads\/sites\/8\/2021\/05\/zlozenie-svalu.jpg 1404w\" sizes=\"(max-width: 1024px) 100vw, 1024px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Tieto svalov\u00e9 vl\u00e1kna rozde\u013eujeme na z\u00e1klade ich rozdielnych vlastnost\u00ed do dvoch z\u00e1kladn\u00fdch typov:<\/h2>\n\n\n\n<h4 class=\"wp-block-heading\">Svalov\u00e9 vl\u00e1kna typu I<\/h4>\n\n\n\n<p>Tieto svalov\u00e9 vl\u00e1kna maj\u00fa pomal\u0161iu kontrakciu a&nbsp;vedia vyvin\u00fa\u0165 men\u0161iu silu. S\u00fa v\u0161ak schopn\u00e9 fungova\u0165 aj nieko\u013eko hod\u00edn a&nbsp;preto ich prednostne zap\u00e1jame pri vytrvalostn\u00fdch pohybov\u00fdch \u010dinnostiach.<\/p>\n\n\n\n<h4 class=\"wp-block-heading\">Svalov\u00e9 vl\u00e1kna typu II<\/h4>\n\n\n\n<p>Tieto svalov\u00e9 vl\u00e1kna s\u00fa schopn\u00e9 r\u00fdchlo sa kontrahova\u0165 a&nbsp;vyvin\u00fa\u0165 ve\u013ek\u00fa silu. R\u00fdchlo sa v\u0161ak unavia a&nbsp;to znamen\u00e1, \u017ee ich \u010dinnos\u0165 je kr\u00e1tkodob\u00e1, v&nbsp;rozmedz\u00ed len nieko\u013ek\u00fdch min\u00fat. Z&nbsp;tohto d\u00f4vodu ich prednostne zap\u00e1jame pri r\u00fdchlostno-silov\u00fdch pohybov\u00fdch \u010dinnostiach.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Podiel t\u00fdchto dvoch typov svalov\u00fdch vl\u00e1kien je pre ka\u017ed\u00e9ho z&nbsp;n\u00e1s unik\u00e1tny a&nbsp;je definovan\u00fd pr\u00e1ve genetickou predispoz\u00edciou.&nbsp;<\/strong>Prevl\u00e1daj\u00fa u&nbsp;v\u00e1s svalov\u00e9 vl\u00e1kna typu I, v\u010faka \u010domu je va\u0161e telo viac stavan\u00e9 na dlhotrvaj\u00face aktivity s&nbsp;ni\u017e\u0161ou intenzitou? Alebo u&nbsp;v\u00e1s prevl\u00e1daj\u00fa svalov\u00e9 vl\u00e1kna typu II a&nbsp;s\u00fa teda pre v\u00e1s prirodzenej\u0161ie kr\u00e1tkotrvaj\u00face aktivity s&nbsp;vysokou intenzitou?<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">\u010co konkr\u00e9tne n\u00e1m m\u00f4\u017ee prezradi\u0165 na\u0161a DNA?<\/h2>\n\n\n\n<p>K\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu tu zohr\u00e1va g\u00e9n ACTN3, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza na 11. chromoz\u00f3me. Tento g\u00e9n k\u00f3duje prote\u00edn, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza najm\u00e4 v&nbsp;kostrovom svalstve a&nbsp;podie\u013ea sa na sie\u0165ovan\u00ed tenk\u00fdch re\u0165azcov, ktor\u00e9 sa skladaj\u00fa z prote\u00ednov akt\u00ednu.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>V&nbsp;s\u00favislosti so \u0161portov\u00fdm v\u00fdkonom bol v&nbsp;tomto g\u00e9ne objaven\u00fd jednonukleotidov\u00fd polymorfizmus (SNP) ozna\u010dovan\u00fd ako rs1815739. Na tomto mieste sa v&nbsp;popul\u00e1cii nach\u00e1dzaj\u00fa be\u017ene dva typy nukleotidov \u2013 cytoz\u00edn (C) a&nbsp;tym\u00edn (T). Pokia\u013e sa u&nbsp;v\u00e1s na tomto mieste nach\u00e1dza \u201ep\u00edsmeno\u201c C, potom u&nbsp;v\u00e1s prebieha tvorba tohto prote\u00ednu v&nbsp;poriadku a&nbsp;na pr\u00edslu\u0161n\u00e9 miesto sa zarad\u00ed aminokyselina argin\u00ednu. Pokia\u013e sa tu v\u0161ak u&nbsp;v\u00e1s nach\u00e1dza \u201ep\u00edsmeno\u201c T, potom je u&nbsp;v\u00e1s tvorba tohto prote\u00ednu naru\u0161en\u00e1, ke\u010f\u017ee tento nukleotid sp\u00f4sob\u00ed zastavenie v\u00fdroby tohto prote\u00ednu. Pr\u00e1ve t\u00e1to zmena v&nbsp;tvorbe tohto prote\u00ednu bola asociovan\u00e1 s&nbsp;r\u00f4znym typom svalov\u00fdch vl\u00e1kien.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\"><li>\u0160tandardn\u00e1 tvorba tohto prote\u00ednu (v\u010faka genotypu CC) bola asociovan\u00e1 so svalov\u00fdmi vl\u00e1knami typu II, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 pre r\u00fdchlostno-silov\u00e9 pohybov\u00e9 aktivity.&nbsp;<\/li><li>Naopak, naru\u0161en\u00e1 tvorba tohto prote\u00ednu (v\u010faka genotypu TT) bola asociovan\u00e1 so svalov\u00fdmi vl\u00e1knami typu I, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 pre vytrvalostn\u00e9 pohybov\u00e9 aktivity.&nbsp;<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">A&nbsp;ako s\u00fa na tom \u013eudia na Slovensku?&nbsp;<\/h2>\n\n\n\n<p>Genotyp CC si so sebou nesie pribli\u017ene 39 % Slov\u00e1kov a&nbsp;genotyp TT m\u00e1 pribli\u017ene 13 % Slov\u00e1kov. Zvy\u0161n\u00fdch 48 % Slov\u00e1kov m\u00e1 genotyp TC, \u010do znamen\u00e1, \u017ee sa u&nbsp;nich tvor\u00ed aj \u0161tandardn\u00e1 aj naru\u0161en\u00e1 verzia tohto prote\u00ednu. Slov\u00e1ci s\u00fa teda viac predisponovan\u00ed k&nbsp;v\u00e4\u010d\u0161iemu podielu svalov\u00fdch vl\u00e1kien typu II, ktor\u00e9 s\u00fa vyu\u017e\u00edvan\u00e9 najm\u00e4 pri r\u00fdchlostno-silov\u00fdch pohybov\u00fdch aktivit\u00e1ch. \u010co sa t\u00fdka celkov\u00e9ho potenci\u00e1lu v\u0161ak netreba zab\u00fada\u0165 na mnoho \u010fal\u0161\u00edch faktorov, ktor\u00e9 k&nbsp;nemu prispievaj\u00fa. Z\u00e1rove\u0148 plat\u00ed, \u017ee svalov\u00e9 vl\u00e1kna typu II je mo\u017en\u00e9 tr\u00e9ningom zmeni\u0165 na svalov\u00e9 vl\u00e1kna typu I, av\u0161ak naopak to neplat\u00ed. Z&nbsp;toho vypl\u00fdva, \u017ee vytrvalos\u0165 sa d\u00e1 vytr\u00e9nova\u0165, av\u0161ak pre r\u00fdchlos\u0165 a&nbsp;silu sa mus\u00ed\u0161 narodi\u0165.<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Aer\u00f3bny v\u00fdkon<\/h2>\n\n\n\n<p>S&nbsp;vytrvalostn\u00fdmi schopnos\u0165ami je \u00fazko sp\u00e4t\u00fd ukazovate\u013e zn\u00e1my ako VO<sub>2<\/sub>&nbsp;max. VO<sub>2<\/sub>&nbsp;max, teda maxim\u00e1lna aer\u00f3bna kapacita, ud\u00e1va maxim\u00e1lne mno\u017estvo spotrebovan\u00e9ho kysl\u00edka, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017ee va\u0161e telo vyu\u017ei\u0165 po\u010das cvi\u010denia na produkciu energie.<\/p>\n\n\n\n<p>Po vd\u00fdchnut\u00ed kysl\u00edka ho va\u0161e p\u013e\u00faca absorbuj\u00fa a&nbsp;\u010derven\u00e9 krvinky ho prenes\u00fa do buniek v&nbsp;r\u00f4znych \u010dastiach tela, kde je vyu\u017eit\u00fd na tvorbu energie.<\/p>\n\n\n\n<div class=\"wp-block-image\"><figure class=\"aligncenter size-large\"><img decoding=\"async\" width=\"499\" height=\"567\" src=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2021\/05\/Obrazok1.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-2456\" srcset=\"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-content\/uploads\/sites\/8\/2021\/05\/Obrazok1.jpg 499w, https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-content\/uploads\/sites\/8\/2021\/05\/Obrazok1-264x300.jpg 264w\" sizes=\"(max-width: 499px) 100vw, 499px\" \/><\/figure><\/div>\n\n\n\n<p>\u010c\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ia je hodnota VO<sub>2<\/sub>&nbsp;max, t\u00fdm viac kysl\u00edka dok\u00e1\u017ee va\u0161e telo spracova\u0165, a&nbsp;t\u00fdm efekt\u00edvnej\u0161ie ho dok\u00e1\u017ee vyu\u017ei\u0165 na tvorbu maxim\u00e1lneho mno\u017estva energie. Z&nbsp;toho vypl\u00fdva, \u017ee va\u0161e telo dok\u00e1\u017ee lep\u0161ie zvl\u00e1dnu\u0165 aer\u00f3bne aktivity, ktor\u00e9 vy\u017eaduj\u00fa prija\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo kysl\u00edka, ako napr\u00edklad ch\u00f4dza, beh, \u010di pl\u00e1vanie na dlh\u00e9 trate.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>Vek, pohlavie, \u00farove\u0148 telesnej kond\u00edcie, \u010di nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka. To v\u0161etko s\u00fa faktory, ktor\u00e9 vpl\u00fdvaj\u00fa na hodnotu VO<sub>2<\/sub>&nbsp;max.&nbsp;<strong>V\u00fdznamn\u00fdm faktorom s\u00fa v\u0161ak aj genetick\u00e9 predispoz\u00edcie, ktor\u00e9 si v&nbsp;sebe nesiete od narodenia<\/strong>. Pom\u00e1haj\u00fa v\u00e1m va\u0161e g\u00e9ny s&nbsp;vyu\u017eite\u013enos\u0165ou kysl\u00edka, \u010d\u00edm v\u00e1s predisponuj\u00fa na vytrvalostn\u00e9 aktivity?&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">\u010co konkr\u00e9tne sa m\u00f4\u017eeme dozvedie\u0165 z&nbsp;na\u0161ej DNA?<\/h2>\n\n\n\n<p>S&nbsp;lep\u0161ou vyu\u017eite\u013enos\u0165ou kysl\u00edka, a&nbsp;teda aj s&nbsp;vy\u0161\u0161\u00edmi hodnotami VO<sub>2<\/sub>&nbsp;max, boli asociovan\u00e9 polymorfizmy vo viacer\u00fdch g\u00e9noch, ako napr\u00edklad AMPD1, NFIA-AS2, PPARA, VEGFA alebo VEGFR2.<\/p>\n\n\n\n<p>V\u00fdhodn\u00e9 polymorfizmy v&nbsp;t\u00fdchto g\u00e9noch vpl\u00fdvaj\u00fa na vy\u0161\u0161ie hodnoty VO<sub>2<\/sub>&nbsp;max r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\"><li><strong>Zvy\u0161uj\u00fa produkciu \u010derven\u00fdch krviniek<\/strong><br>\u010cerven\u00e9 krvinky, alebo inak povedan\u00e9 erytrocyty, patria medzi najbe\u017enej\u0161ie krvn\u00e9 bunky. S\u00fa produkovan\u00e9 v \u010dervenej kostnej dreni procesom zvan\u00fdm ako erytropo\u00e9za. Po tomto procese s\u00fa uvo\u013e\u0148ovan\u00e9 do krvn\u00e9ho rie\u010diska, kde pre\u017e\u00edvaj\u00fa pribli\u017ene 100 \u2013 120 dn\u00ed.<\/li><li><strong>Zvy\u0161uj\u00fa koncentr\u00e1ciu hemoglob\u00ednu a&nbsp;t\u00fdm aj kysl\u00edkov\u00fa transportn\u00fa kapacitu \u010derven\u00fdch krviniek<\/strong><br>Hlavnou \u00falohou \u010derven\u00fdch krviniek je transportova\u0165 kysl\u00edk z&nbsp;p\u013e\u00fac do tkan\u00edv po celom tele. V&nbsp;\u010derven\u00fdch krvink\u00e1ch na to sl\u00fa\u017ei molekula via\u017euca \u017eelezo, zn\u00e1ma ako hemoglob\u00edn.&nbsp;Pr\u00e1ve v\u010faka hemoglob\u00ednu s\u00fa schopn\u00e9 \u010derven\u00e9 krvinky viaza\u0165 kysl\u00edk. Odhaduje sa, \u017ee ka\u017ed\u00e1 \u010derven\u00e1 krvinka v&nbsp;na\u0161om tele obsahuje pribli\u017ene 270 mili\u00f3nov molek\u00fal hemoglob\u00ednu. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee pr\u00e1ve v\u010faka hemoglob\u00ednu m\u00e1 krv tak\u00e9 charakteristick\u00e9 \u010derven\u00e9 zafarbenie.&nbsp;<\/li><li><strong>Zlep\u0161uj\u00fa prekrvenie tvorbou nov\u00fdch krvn\u00fdch ciev<\/strong><br>Proces, pri ktorom vznikaj\u00fa nov\u00e9 krvn\u00e9 cievy z&nbsp;u\u017e existuj\u00facich ciev, naz\u00fdvame ako angiogen\u00e9za. V\u00e4\u010d\u0161ie prekrvenie umo\u017e\u0148uje tkanivu (ako s\u00fa napr. svaly) lep\u0161ie vyu\u017e\u00edva\u0165 kysl\u00edk a&nbsp;ostatn\u00e9 \u017eiviny pre produkciu energie.<\/li><li><strong>Zlep\u0161uj\u00fa metabolizmus cukrov a tukov<\/strong><br>Po\u010das pohybov sa pre kontrakciu svalstva vyu\u017e\u00edva energia, ktor\u00e1 je z\u00edskan\u00e1 bu\u010f anaer\u00f3bnym sp\u00f4sobom (bez pr\u00edtomnosti kysl\u00edka) alebo aer\u00f3bnym sp\u00f4sobom (v pr\u00edtomnosti kysl\u00edka). Pri vytrvalostn\u00fdch pohybov\u00fdch \u010dinnostiach sa vyu\u017e\u00edva najm\u00e4 ten aer\u00f3bny, ke\u010f\u017ee ten je schopn\u00fd dod\u00e1va\u0165 potrebn\u00fa energiu pohybov\u00e9mu syst\u00e9mu dlhodobej\u0161ie. Pri aer\u00f3bnom z\u00edskavan\u00ed energie s\u00fa okrem kysl\u00edka d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj tzv. energetick\u00e9 zdroje, ktor\u00fdmi m\u00f4\u017eu by\u0165 cukry alebo tuky.&nbsp;<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p>M\u00e1te v&nbsp;sebe ukryt\u00fd talent na vytrvalos\u0165 ako Matej T\u00f3th alebo r\u00fdchlos\u0165 a&nbsp;silu ako J\u00e1n Volko? Spoznajte sa v\u010faka n\u00e1\u0161mu&nbsp;<a href=\"https:\/\/bit.ly\/dna_lifestyle\">DNA Lifestyle testu<\/a>.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Zdroje<\/strong><\/p>\n\n\n\n<ol class=\"wp-block-list\" type=\"1\"><li>Ahmetov,I.I.,&amp;Fedotovskaya,O.N.(2015).Currentprogressinsportsgenomics.In Advances in clinical chemistry (Vol. 70, pp. 247-314). Elsevier.&nbsp;<\/li><li>Bacon,A.P.,Carter,R.E.,Ogle,E.A.,&amp;Joyner,M.J.(2013).VO2maxtrainabilityandhigh intensity interval training in humans: a meta-analysis. PloS one, 8(9), e73182.<\/li><li>Barh,D.,&amp;Ahmetov,I.I.(Eds.).(2019).Sports,Exercise,andNutritionalGenomics:Current Status and Future Directions. Academic press.&nbsp;<\/li><li>Kikuchi, N., &amp; Nakazato, K. (2015). Effective utilization of genetic information for athletes and coaches: focus on ACTN3 R577X polymorphism. Journal of exercise nutrition &amp; biochemistry, 19(3), 157.&nbsp;<\/li><li><a href=\"https:\/\/ghr.nlm.nih.gov\/gene\/ACTN3\">https:\/\/ghr.nlm.nih.gov\/gene\/ACTN3<\/a><\/li><\/ol>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Zdroje fotografi\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n<ol class=\"wp-block-list\" type=\"1\"><li>https:\/\/www.osteostronggso.com\/uploads\/1\/1\/0\/6\/110672227\/osteostrong-effects-your-muscle-1_orig.png<\/li><li>https:\/\/www.shutterstock.com\/cs\/image-vector\/respiration-breathing-gas-exchange-humans-path-488372779<\/li><li>https:\/\/www.freepik.com\/photos\/people\u2018&gt;People photo created by jcomp \u2013 www.freepik.com<\/li><\/ol>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Matej T\u00f3th a&nbsp;J\u00e1n Volko s\u00fa dvaja profesion\u00e1lni \u0161portovci v&nbsp;dvoch \u00faplne rozdielnych atletick\u00fdch discipl\u00ednach. K\u00fdm Matej T\u00f3th vynik\u00e1 v&nbsp;ch\u00f4dzi na 20 a&nbsp;50 km, J\u00e1n Volko patr\u00ed medzi najlep\u0161\u00edch v&nbsp;\u0161printoch na p\u00e1r desiatok metrov. Pre\u010do jeden vynik\u00e1 v&nbsp;typickej vytrvalostnej a&nbsp;druh\u00fd v&nbsp;typickej r\u00fdchlostno-silovej discipl\u00edne? Rozhodol u&nbsp;nich talent? \u010co si v\u0161ak m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 pod pojmom \u201etalent\u201c? Tr\u00e9ning, du\u0161evn\u00e1 pripravenos\u0165, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2457,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"content-type":"","inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[58,59,60],"place-taxonomy":[],"class_list":["post-2454","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-uncategorized-sk","tag-dna-analyza","tag-dna-test","tag-genetika"],"acf":[],"views":2333,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2454","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2454"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2454\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1352816,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2454\/revisions\/1352816"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2457"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2454"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2454"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2454"},{"taxonomy":"place-taxonomy","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/rs\/wp-json\/wp\/v2\/place-taxonomy?post=2454"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}