{"id":2348,"date":"2018-03-17T21:16:00","date_gmt":"2018-03-17T21:16:00","guid":{"rendered":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/?p=2348"},"modified":"2023-04-17T09:22:27","modified_gmt":"2023-04-17T07:22:27","slug":"slovak-ktory-zalozil-onkologicke-centrum-v-usa-buducnost-mediciny-je-v-genetike","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/blog\/slovak-ktory-zalozil-onkologicke-centrum-v-usa-buducnost-mediciny-je-v-genetike\/","title":{"rendered":"Slov\u00e1k, ktor\u00fd zalo\u017eil onkologick\u00e9 centrum v USA: Bud\u00facnos\u0165 medic\u00edny je v genetike"},"content":{"rendered":"\n

Doc. MUDr. \u0160tefan Korec, Csc. patr\u00ed medzi v\u00fdznamn\u00fdch onkol\u00f3gov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. V \u0161t\u00e1te Nov\u00e9 Mexiko zalo\u017eil a riadil onkologick\u00e9 centrum, dnes sa vracia na Slovensko a prin\u00e1\u0161a nov\u00e9 trendy v lie\u010dbe onkologick\u00fdch ochoren\u00ed. V rozhovore sa dozviete viac o onkol\u00f3gii a vplyve genetiky, ako aj o probl\u00e9moch slovensk\u00e9ho zdravotn\u00edctva.<\/em><\/p>\n\n\n

Kde moment\u00e1lne p\u00f4sob\u00edte? \u010comu sa venujete?<\/strong><\/h5>\n

Pred rokom som skon\u010dil v Novom Mexiku. Moment\u00e1lne na Slovensku rozbiehame niektor\u00e9 veci, ktor\u00e9 sme robili v USA a to hlavne diagnostiku n\u00e1dorov z krvi, molekul\u00e1rne profilovanie z krvi a rovnako aj z\u00e1kladn\u00e9 molekul\u00e1rne profilovanie z n\u00e1doru na predikciu odpovede, predikciu progn\u00f3zy, v\u010dasn\u00fa diagn\u00f3zu rekurencie z krvi, v\u010dasn\u00fa diagn\u00f3zu mo\u017eno aj prim\u00e1rneho n\u00e1doru, ale aj rozhodovanie o lie\u010dbe.<\/p>\n

V\u0161etky tieto vymenovan\u00e9 met\u00f3dy v USA u\u017e teraz be\u017ene funguj\u00fa?<\/strong><\/h5>\n

Nieko\u013eko rokov som ich tam pou\u017e\u00edval. Najsk\u00f4r len molekul\u00e1rne profilovanie z n\u00e1dorov\u00e9ho tkaniva a posledn\u00e9 3 roky som pou\u017e\u00edval aj krvn\u00fa diagnostiku. Odobrali sme pacientovi krv a pri\u0161iel n\u00e1m profil n\u00e1doru. Potom sme to pod\u013ea v\u00fdsledkov sledovali. Hovor\u00edm si, v\u00fdborne, CT mi ukazuje, \u017ee sa pacientovi metast\u00e1zy napr. na p\u013e\u00facach zmen\u0161uj\u00fa. \u00c1no zmen\u0161uj\u00fa, ale pozor, molekul\u00e1rny profil ti ukazuje, \u017ee u\u017e rastie \u010fal\u0161\u00ed n\u00e1dor a \u010dakaj, \u017ee za dva-tri mesiace pacient zrelabuje (znovu sa vr\u00e1ti s pr\u00edznakmi choroby). A tak sa aj stalo. \u010ci\u017ee my sme boli krok predt\u00fdm ako n\u00e1m CT nie\u010do uk\u00e1zalo. Napr\u00edklad CT n\u00e1m \u010dasto ukazovalo: hur\u00e1, klinik ni\u010d tam nevid\u00ed\u0161, oslavuj! Laborat\u00f3rnik povedal, oslavuj, ale nem\u00e1\u0161 \u0161ancu, lebo u\u017e tu rastie in\u00fd n\u00e1dor, a pacient sa nakoniec vr\u00e1ti.\u00a0Tak\u017ee \u00e1no, pou\u017e\u00edval som to a pr\u00e1ve preto, \u017ee som mal tak\u00fd kr\u00e1sny n\u00e1skok pred CT a MR (magnetick\u00e1 rezonancia), tak by som to chcel sk\u00fasi\u0165 aj tu. Len\u017ee tu sa to tro\u0161ku \u0165a\u017e\u0161ie rozbieha.<\/p>\n

Pre\u010do?<\/strong><\/h5>\n

Prv\u00fd a z\u00e1kladn\u00fd probl\u00e9m s\u00fa peniaze. Tie testy st\u00e1li asi 4500 dol\u00e1rov (3600 EUR). Platila to pois\u0165ov\u0148a, alebo si to platili pacienti, alebo firma, t\u00fdm \u017ee to rozbiehala v za\u010diatkoch, n\u00e1m robila testy zadarmo. Na Slovensku si len ve\u013emi m\u00e1lo pacientov m\u00f4\u017ee dovoli\u0165 zaplati\u0165 4500 dol\u00e1rov. Druh\u00e1 vec je, \u017ee v USA je konkurencia, aj medzi zdravotn\u00fdmi centrami aj medzi firmami, ktor\u00e9 tak\u00fato slu\u017ebu pon\u00fakaj\u00fa a oni sa o pacientov uch\u00e1dzaj\u00fa. Aby sa mohli o pacienta uch\u00e1dza\u0165, musia mu pon\u00faknu\u0165 viac a lep\u0161iu starostlivos\u0165 ako konkurencia. Na\u0161i lek\u00e1ri s\u00fa pre\u0165a\u017een\u00ed, oni rad\u0161ej od pacientov odch\u00e1dzaj\u00fa. Nie \u017eeby chceli, ale maj\u00fa to\u013eko pacientov, \u017ee sa nepotrebuj\u00fa sna\u017ei\u0165 a nepotrebuj\u00fa \u00eds\u0165 do konkuren\u010dn\u00fdch bojov. Naviac, ke\u010f s\u00fa tlmen\u00ed veden\u00edm nemocn\u00edc, ktor\u00e9 mus\u00ed \u0161etri\u0165 a t\u00ed s\u00fa zas tlmen\u00ed pois\u0165ov\u0148ami, ktor\u00e9 taktie\u017e musia \u0161etri\u0165. V tom je ten probl\u00e9m. Za\u010d\u00edna to peniazmi, ale postupne sa to men\u00ed aj na demotiv\u00e1ciu a demoraliz\u00e1ciu.
Na druhej strane, tam to bolo tro\u0161ku in\u00e9 aj s technol\u00f3giou v nemocnici. Ke\u010f som doobeda objednal magnetick\u00fa rezonanciu, poobede som ju mal hotov\u00fa a r\u00e1no alebo e\u0161te ve\u010der som ju mohol \u00eds\u0165 prebra\u0165 s lek\u00e1rom rengenol\u00f3gom. Tu ke\u010f idete naordinova\u0165 CT alebo MR, mus\u00edte si zv\u00e1\u017ei\u0165, kto v\u00e1m ho sprav\u00ed, kedy v\u00e1m ho sprav\u00ed a kedy ho dostanete. \u010ci\u017ee t\u00e1 technol\u00f3gia a technick\u00e9 vybavenie tu taktie\u017e ch\u00fdba. Ch\u00fdbaj\u00fa financie a technick\u00e9 vybavenie a to potom demotivuje.<\/p>\n

M\u00f4\u017ee za to aj fakt, \u017ee ve\u013ea mlad\u00fdch lek\u00e1rov odch\u00e1dza do zahrani\u010dia?<\/strong><\/h5>\n

Mlad\u00ed lek\u00e1ri odch\u00e1dzaj\u00fa pr\u00e1ve kv\u00f4li tejto celkovej skepse a kv\u00f4li tej \u0165a\u017ekej v\u00fdchodiskovej situ\u00e1cii. \u010ci\u017ee nie je to nedostatkom lek\u00e1rov. Je to nedostatkom pe\u0148az\u00ed, ktor\u00e9 by t\u00fdchto lek\u00e1rov zaplatili, zl\u00fdm mana\u017ementom, ale e\u0161te aj zl\u00fdm ch\u00e1pan\u00edm zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku lie\u010dime veci, ktor\u00e9 lie\u010di\u0165 nie je potrebn\u00e9 a nelie\u010dime veci, ktor\u00e9 lie\u010di\u0165 potrebn\u00e9 je. V\u0161ak e\u0161te dnes sa prepl\u00e1ca k\u00fapanie v teplej vode. Na tri t\u00fd\u017edne sa idete k\u00fapa\u0165 niekam do teplej vody a oni v\u00e1m to zaplatia a e\u0161te na to aj dostanete dovolenku. Doma vo vani sa m\u00f4\u017eete k\u00fapa\u0165 s rovnak\u00fdm efektom. Pozrite sa napr\u00edklad aj na to, ko\u013eko na\u0161ich \u013eud\u00ed ak\u00e9 mno\u017estv\u00e1 liekov pojed\u00e1. Ke\u010f sa pozrieme na priemer, my nav\u0161tevujeme lek\u00e1rov nieko\u013ekon\u00e1sobne viac, ako v civilizovan\u00fdch krajin\u00e1ch a \u013eudia maj\u00fa na\u0161kre\u010dkovan\u00fdch nieko\u013ekon\u00e1sobne viac liekov, lebo s\u00fa zvyknut\u00ed, \u017ee musia \u00eds\u0165 so v\u0161etk\u00fdm k lek\u00e1rovi a neveria tomu, \u017ee si m\u00f4\u017eu pom\u00f4c\u0165 aj sami.<\/p>\n\n\n

\u201eMedic\u00edna a hlavne onkol\u00f3gia sa men\u00ed z evidence based na data driven.”<\/p>Doc. MUDr. \u0160tefan Korec, Csc.<\/em><\/cite><\/blockquote>\n\n\n

Ke\u010f sa vr\u00e1time sp\u00e4\u0165 k onkologick\u00fdm ochoreniam. Ako pokro\u010dila lie\u010dba za posledn\u00e9 roky?<\/strong><\/h5>\n

\u00da\u017easne. Za posledn\u00e9 roky sa u\u017e nezjavilo \u017eiadne nov\u00e9 cytostatikum. Nov\u00e1 chemoterapia nie je, u\u017e ich firmy nevyv\u00edjaj\u00fa. Jednozna\u010dne pri\u0161lo k preladeniu onkologickej diagnostiky a onkologickej lie\u010dby na nie\u010do, \u010do sa vol\u00e1 personalizovan\u00e1 alebo targeted (cielen\u00e1) lie\u010dba. To znamen\u00e1, \u017ee u\u017e nelie\u010dime alebo sa u\u017e sna\u017e\u00edme nelie\u010di\u0165 napr\u00edklad karcin\u00f3m prsn\u00edka, ale lie\u010dime konkr\u00e9tny podtyp, ktor\u00fd sa d\u00e1 lie\u010di\u0165 cielen\u00fdmi liekmi, ktor\u00e9 trebars interferuj\u00fa s bunkov\u00fdm cyklom alebo zastavia niektor\u00fa kask\u00e1du rastov\u00fdch faktorov. Zacielenie lie\u010dby je \u00fa\u010dinn\u00e9 na konkr\u00e9tny podtyp, nefunguje na in\u00fd druh karcin\u00f3mu. My sme vo\u013eakedy lie\u010dili karcin\u00f3m prsn\u00edka, dnes vieme, \u017ee t\u00fdch podtypov je mo\u017eno \u0161es\u0165, mo\u017eno osem, mo\u017eno 15. U\u017e len u oby\u010dajn\u00e9ho karcin\u00f3mu prsn\u00edka.
U rakoviny hrub\u00e9ho \u010dreva vieme, \u017ee lie\u010dba nezaber\u00e1 na imunoterapeutik\u00e1. Vieme ale, \u017ee u asi 15 % z nich, kde je dok\u00e1zan\u00e9 mismatch repair (MMR) deficiancy (MMR ovplyv\u0148uje opravu ch\u00fdb, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa pri kop\u00edrovan\u00ed DNA), tak je tam odpove\u010f na imunoterapiu na \u00farovni 50 – 60 %, \u010do sa \u017eiadnou chemoterapiou ned\u00e1 dosiahnu\u0165. Dnes u\u017e h\u013ead\u00e1me podtypy a ja st\u00e1le hovor\u00edm, \u017ee medic\u00edna a hlavne onkol\u00f3gia sa men\u00ed z evidence based na data driven. Evidence based znamenalo: zo 100 \u013eud\u00ed mi t\u00e1to lie\u010dba u 60 zaberie, a preto ju d\u00e1me v\u0161etk\u00fdm 100, aby t\u00fdch 60 % (niekedy aj 30 %) malo benefit. My hovor\u00edme: zo 100 \u013eud\u00ed to zaberie trom, ale to s\u00fa t\u00edto konkr\u00e9tni traja a t\u00fdm trom to d\u00e1me, ale zvy\u0161n\u00fdm 97 to d\u00e1va\u0165 nebudeme. Tak funguje napr. karcin\u00f3m p\u013e\u00fac, kde m\u00e1te zmenen\u00fd ALC g\u00e9n alebo ROS g\u00e9n, ale to je iba u 5 % pacientov, \u010di\u017ee p\u00e4\u0165 zo 100. Ale t\u00ed, \u010do nes\u00fa t\u00fato zmenu v g\u00e9ne, maj\u00fa 60 – 70 % \u0161ancu, \u017ee lie\u010dba zaberie. Na chemoterapiu zaberie 30 % z nich, ale t\u00fdch 70 % lie\u010dite zbyto\u010dne. S\u00fa to vyhoden\u00e9 peniaze, preme\u0161kan\u00fd \u010das a zbyto\u010dn\u00e1 toxicita pre pacienta. Ak investujeme dopredu a pacienta si spr\u00e1vne diagnostikujeme a zmapujeme, tie peniaze sa n\u00e1m vr\u00e1tia nesk\u00f4r v efektivite a v cie\u013eovej lie\u010dbe. Onkologick\u00e9 ochorenia s\u00fa ochorenia genetick\u00e9 a preto je odpove\u010f v spr\u00e1vnej gen\u00f3movej, resp. genetickej diagnostike a cielenej lie\u010dbe.<\/p>\n\n\n

Ak\u00fa \u00falohu zohr\u00e1vaj\u00fa mut\u00e1cie vzniknut\u00e9 de novo? Tie v podstate nie s\u00fa geneticky podmienen\u00e9.<\/strong><\/h5>\n\n\n\n

\u00c1no, vtedy hovor\u00edme o somatick\u00fdch mut\u00e1ci\u00e1ch. To s\u00fa tie mut\u00e1cie, ktor\u00e9 sa z\u00edskali, pacienti ich nezdedili. \u201cVyrobili\u201d si ich t\u00fdm, \u017ee faj\u010dili, pili alkohol, \u010di boli vystaven\u00ed azbestu. Dnes je te\u00f3ria, \u017ee pribli\u017ene 2\/3 n\u00e1dorov vznikaj\u00fa iba myln\u00fdm prepisom DNA. V DNA m\u00e1me 3 miliardy b\u00e1zov\u00fdch p\u00e1rov a tie sa neust\u00e1le prepisuj\u00fa. Chyby s\u00fa tam v\u017edy, ale ke\u010f nastane chyba na b\u00e1zovom p\u00e1re aj v mechanizme, ktor\u00fd ho m\u00e1 opravi\u0165, tak u\u017e to ide.<\/p>\n\n\n\n

\u201eFyzick\u00e1 aktivita jednozna\u010dne na v\u0161etko, v\u017edy a v\u0161ade.”<\/p>Doc. MUDr. \u0160tefan Korec, Csc.<\/em><\/cite><\/blockquote>\n\n\n

Vieme nie\u010do spravi\u0165 v r\u00e1mci prevencie aj napriek tomu, \u017ee m\u00e1me geneticky podmien\u00e9 predispoz\u00edcie na n\u00e1dorov\u00e9 ochorenie?<\/strong><\/h5>\n

Ve\u013emi ve\u013ea. Nie je pravda, \u017ee sme \u00faplne bezmocn\u00ed, ke\u010f je to genetick\u00e9 ochorenie. Vieme napr., \u017ee oby\u010dajn\u00fd karcin\u00f3m prsn\u00edka testovali u \u0161tudentiek Harvardu. Tie, \u010do sa viac pohybovali, mali men\u0161\u00ed v\u00fdskyt karcin\u00f3mu ako tie, \u010do sa h\u00fdbali menej. Taktie\u017e tie, \u010do mali norm\u00e1lnu v\u00e1hu, mali men\u0161\u00ed v\u00fdskyt v porovnan\u00ed s t\u00fdmi, ktor\u00e9 mali nadv\u00e1hu. A ko\u013eko u\u017e asi tak diev\u010dat\u00e1 z Harvardu cvi\u010dili? Asi nie ve\u013ea. Aj nie ve\u013emi ve\u013ek\u00e1 fyzick\u00e1 z\u00e1\u0165a\u017e, ktorou sa udr\u017e\u00edte v norm\u00e1lnej forme, m\u00e1 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam. Nehovor\u00edm u\u017e ani o faj\u010den\u00ed, o v\u00fd\u017eive, nehovor\u00edm o norm\u00e1lnej strave s vysok\u00fdm obsahom zeleniny, ovocia, vl\u00e1kniny a s pravidelnou stolicou. Fyzick\u00e1 aktivita jednozna\u010dne na v\u0161etko, v\u017edy a v\u0161ade. Fyzicky akt\u00edvni \u013eudia maj\u00fa men\u0161\u00ed v\u00fdskyt rakoviny a rovnako aj lep\u0161ie reaguj\u00fa na lie\u010dbu ako neakt\u00edvni.<\/p>\n

Prevencia a v\u010dasn\u00e1 diagnostika s\u00fa teda k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9?<\/strong><\/h5>\n

Absol\u00fatne.<\/p>\n

Ak\u00e1 je \u00faspe\u0161nos\u0165 lie\u010dby pri v\u010dasnej diagnostike?<\/strong><\/h5>\n

Pri rakovine\u00a0hrub\u00e9ho \u010dreva v \u0161t\u00e1diu A je vylie\u010dite\u013enos\u0165 90%<\/a>, v \u0161t\u00e1diu B 70 % a v \u0161t\u00e1diu C je to u\u017e 50 na 50. Pri metastatick\u00fdch \u00fapln\u00e1 vylie\u010dite\u013enos\u0165 nie je. V\u010dasn\u00fd karcin\u00f3m prsn\u00edka je lie\u010dite\u013en\u00fd u 90 % pr\u00edpadov, tak\u017ee tam je to jednozna\u010dn\u00e9.<\/p>\n

Ktor\u00e9 n\u00e1dory s\u00fa najlep\u0161ie lie\u010dite\u013en\u00e9?<\/strong><\/h5>\n

Lymf\u00f3my a leuk\u00e9mia, preto\u017ee tie s\u00fa ako ich my naz\u00fdvame \u201chl\u00fape n\u00e1dory\u201d. Nemaj\u00fa tak sofistikovane zmenen\u00fd \u00fanikov\u00fd syst\u00e9m. Napr. chronick\u00e1 myelog\u00e9nna leuk\u00e9mia m\u00e1 jeden g\u00e9n zmenen\u00fd, jednu chromozom\u00e1lnu \u010das\u0165 transformovan\u00fa a m\u00e1 Filadelfia chromoz\u00f3m a ten ke\u010f zablokujete, tak je 95% z nich vylie\u010den\u00fdch. Jedna pilulka denne a hotovo.
Preto hovor\u00edm \u2013 lymf\u00f3my a leuk\u00e9mie v\u00fdborne, funguje aj imunoterapia aj gen\u00f3mov\u00e1 lie\u010dba. Ale napr\u00edklad melan\u00f3m m\u00e1 mut\u00e1ci\u00ed to\u013eko, \u017ee zablokujete jednu kask\u00e1du, druh\u00fa a tretia v\u00e1m ujde. Tam je to tro\u0161ku komplikovanej\u0161ie. My sme ako mlad\u00ed v\u017edy hovorili, \u017ee melan\u00f3m je to ochorenie, ktor\u00e9 onkol\u00f3gii d\u00e1va zl\u00e9 meno \u2013 m\u00e1te metastatick\u00fd melan\u00f3m a koniec. Dnes u\u017e sa za\u010d\u00edna hovori\u0165 aj o metastatickom melan\u00f3me s pr\u00edvlastkom lie\u010dite\u013en\u00fd. \u010ci je to 30 % alebo 40 %, u\u017e dnes je \u010das\u0165 t\u00fdchto pacientov vylie\u010dite\u013en\u00fdch pr\u00e1ve imunoterapiou. Tak\u017ee to, \u010do ste sa p\u00fdtali v \u00favode, ako lie\u010dba pokro\u010dila \u2013 \u00fa\u017easne. Ka\u017ed\u00e9mu, kto dnes nastupuje do onkol\u00f3gie z\u00e1vid\u00edm. Ale genetici to bud\u00fa ma\u0165 v ruk\u00e1ch.<\/p>\n\n\n

\u201eNie je miesto pre fonendoskop v ruk\u00e1ch modern\u00e9ho onkol\u00f3ga.\u201c<\/h2>\n\n\n

Hovor\u00edte o g\u00e9noch a mut\u00e1ci\u00e1ch. Zd\u00e1 sa, \u017ee genetika zohr\u00e1va v bud\u00facnosti onkol\u00f3gie skuto\u010dne d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu.<\/strong><\/h5>\n

Cel\u00e1 onkol\u00f3gia bude na tom postaven\u00e1 a u\u017e za\u010d\u00edna by\u0165. E\u0161te v 80-tych rokoch na Georgetowne mi kolega hovoril: nie je miesto pre fonendoskop v ruk\u00e1ch modern\u00e9ho onkol\u00f3ga, pozri sa na CT, pozri sa na lab\u00e1ky a vie\u0161. Vtedy sme e\u0161te genetiku nemali. Dnes moji kolegovia, ktor\u00ed s\u00fa v mojom veku a chc\u00fa \u00eds\u0165 \u010falej a st\u00e1le sa u\u010di\u0165, hovoria: my sa u\u010d\u00edme nov\u00fd jazyk, ale len my, \u010do sa ho u\u010d\u00edme e\u0161te m\u00e1me schopnos\u0165 vidie\u0165 na druh\u00fa stranu. A to je \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4vod, pre\u010do sa na Slovensku gen\u00f3mov\u00e1 diagnostika nepresadzuje, lebo oni vedia, \u017ee \u0165a\u017eko z\u00edskaj\u00fa lieky pre t\u00fdchto pacientov. Vedia o \u010dom to je, lebo na\u0161i lek\u00e1ri chodia na spr\u00e1vne meetingy a \u0161tuduj\u00fa literat\u00faru, ale vedia, \u017ee to do praxe nem\u00f4\u017eu zav\u00e1dza\u0165.<\/p>\n

Ja som bol ned\u00e1vno na konferencii o karcin\u00f3me prsn\u00edka v San Antoniu (USA) a cel\u00fdch 5 dn\u00ed to bolo len o g\u00e9noch a genetike. Ak\u00e1ko\u013evek lie\u010dba u\u017e vypad\u00e1 tak, \u017ee \u00e1no, teraz to funguje, lebo toto je tu mutovan\u00e9 a t\u00e1to kask\u00e1da a tento receptor sa zmenil, a preto n\u00e1m t\u00e1to lie\u010dba nezaber\u00e1. Diagnostikuje sa z n\u00e1doru, zo s\u00e9ra aj z vo\u013en\u00fdch n\u00e1dorov\u00fdch buniek, ktor\u00e9 sa zachytia a potom sa analyzuj\u00fa \u2013 rob\u00ed sa gen\u00f3mov\u00e1 profil\u00e1cia na jednotliv\u00fdch bunk\u00e1ch. Ale to u\u017e dnes je. To, \u017ee to nie je u n\u00e1s, je smutn\u00e9. U\u017e dnes onkol\u00f3gia na tom stoj\u00ed a onkol\u00f3gia na tom st\u00e1\u0165 bude. Samozrejme s\u00fa aj r\u00f4zne epigenetick\u00e9 efekty, ale najsk\u00f4r mus\u00edte pozna\u0165 z\u00e1klady, aby ste na tom vedeli budova\u0165 dalej.<\/p>\n

Bud\u00facnos\u0165 medic\u00edny je absol\u00fatne v genetike a v onkol\u00f3gii e\u0161te viac. Preto\u017ee onkologick\u00e9 ochorenia s\u00fa ochorenie \u013eudsk\u00e9ho gen\u00f3mu, s\u00fa tam genetick\u00e9 poruchy. Genetick\u00fdmi nemysl\u00edme vroden\u00e9 chyby, ale poruchy v syst\u00e9me, ktor\u00fd diktuje, ke\u010f sa bunky delia, ktor\u00e1 bude ma\u0165 ak\u00fa funkciu. Obrazne povedan\u00e9, ak pr\u00eddu rusk\u00ed hackeri, nab\u00faraj\u00fa sa do PC a zmenia nieko\u013eko \u010d\u00edsel v k\u00f3de, tak ten PC nebude fungova\u0165 spr\u00e1vne.<\/p>\n\n\n

\u201eFyzicky akt\u00edvni \u013eudia maj\u00fa men\u0161\u00ed v\u00fdskyt rakoviny a rovnako aj lep\u0161ie reaguj\u00fa na lie\u010dbu ako neakt\u00edvni.”<\/p>Doc. MUDr. \u0160tefan Korec, Csc.<\/em><\/cite><\/blockquote>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
1972 vy\u0161tudoval Lek\u00e1rsku fakultu Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave\n1972-1978 p\u00f4sobil v Slovenskom onkologickom \u00fastave v Bratislave\n1978-1981 pracoval pre N\u00e1rodn\u00fd onkologick\u00fd \u00fastav v Bethesde, Maryland, USA\n1984-1990 u\u010dil na Georgetownskej Univerzite, Washington DC, USA\n1990 viedol Katedru klinickej onkol\u00f3gie ILF, Bratislava\n1991-2001 bol riadite\u013eom N\u00e1rodn\u00e9ho onkologick\u00e9ho \u00fastavu v Bratislave\n2001-2016 zalo\u017eil a riadil Region\u00e1lne onkologick\u00e9 centrum Alamogordo, N. Mexiko, USA<\/pre>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Doc. MUDr. \u0160tefan Korec, Csc. patr\u00ed medzi v\u00fdznamn\u00fdch onkol\u00f3gov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. V \u0161t\u00e1te Nov\u00e9 Mexiko zalo\u017eil a riadil onkologick\u00e9 centrum, dnes sa vracia na Slovensko a prin\u00e1\u0161a nov\u00e9 trendy v lie\u010dbe onkologick\u00fdch ochoren\u00ed. V rozhovore sa dozviete viac o onkol\u00f3gii a vplyve genetiky, ako aj o probl\u00e9moch slovensk\u00e9ho zdravotn\u00edctva. Kde […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2349,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"content-type":"","inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[60,61],"place-taxonomy":[],"class_list":["post-2348","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-uncategorized-sk","tag-genetika","tag-rozhovor"],"acf":[],"views":1582,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2348","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2348"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2348\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1352221,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2348\/revisions\/1352221"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2349"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2348"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2348"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2348"},{"taxonomy":"place-taxonomy","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/place-taxonomy?post=2348"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}