{"id":1376629,"date":"2023-05-17T08:44:25","date_gmt":"2023-05-17T06:44:25","guid":{"rendered":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/?p=1376629"},"modified":"2023-06-07T13:29:33","modified_gmt":"2023-06-07T11:29:33","slug":"ateroskleroza","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/blog\/ateroskleroza\/","title":{"rendered":"Ateroskler\u00f3za zvy\u0161uje riziko rozvoja srdcov\u00fdch ochoren\u00ed. M\u00e1te na \u0148u predispoz\u00edciu?"},"content":{"rendered":"\n<p><em>Rozv\u00edja sa pomaly a nen\u00e1padne, no predstavuje jeden z najz\u00e1va\u017enej\u0161\u00edch rizikov\u00fdch faktorov vzniku srdcovo-cievnych ochoren\u00ed. Tie s\u00fa v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch naj\u010dastej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou \u00famrtia. Re\u010d je o ateroskler\u00f3ze alebo in\u00fdmi slovami, k\u00f4rnaten\u00ed (tuhnut\u00ed) ciev. Na\u0161i existuj\u00faci z\u00e1kazn\u00edci si vo svojich v\u00fdsledkoch n\u00e1jdu nov\u00fa predispoz\u00edciu zaraden\u00fa v kateg\u00f3rii Zdravie.&nbsp;<\/em><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">\u010co to je a ako vznik\u00e1?&nbsp;<\/h2>\n\n\n\n<p>Ateroskler\u00f3za vznik\u00e1 postupn\u00fdm ukladan\u00edm tukovit\u00fdch l\u00e1tok, ako je cholesterol a triglyceridy, ale aj v\u00e1pnika do stien ciev. Tieto n\u00e1nosy sa naz\u00fdvaj\u00fa plaky. Na ich vzniku sa podie\u013eaj\u00fa aj bunky imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu, \u010do rob\u00ed z ateroskler\u00f3zy chronick\u00e9 z\u00e1palov\u00e9 ochorenie ciev. V\u00e4\u010d\u0161inou postihuje tepny (art\u00e9rie), ktor\u00e9 pren\u00e1\u0161aj\u00fa okysli\u010den\u00fa krv zo srdca do v\u0161etk\u00fdch \u010dast\u00ed tela.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Ateroskler\u00f3za je be\u017en\u00e1. \u010co ju rob\u00ed nebezpe\u010dnou?&nbsp;<\/h2>\n\n\n\n<p>Ateroskler\u00f3za postihuje v z\u00e1sade ka\u017ed\u00e9ho dospel\u00e9ho \u010dloveka. V s\u00favislosti s rizikom srdcovo-cievnych ochoren\u00ed je v\u0161ak d\u00f4le\u017eit\u00fd stupe\u0148 jej rozvinutia.<\/p>\n\n\n\n<p>V po\u010diato\u010dn\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00e1ch nemus\u00ed ma\u0165 ateroskler\u00f3za \u017eiadne pr\u00edznaky. A\u017e pri dlhodobom ukladan\u00ed tukov v sten\u00e1ch ciev doch\u00e1dza k ich nen\u00e1vratnej prestavbe. Ke\u010f je tepna nato\u013eko z\u00fa\u017een\u00e1 alebo upchat\u00e1, \u017ee nem\u00f4\u017ee dod\u00e1va\u0165 dostatok krvi do org\u00e1nov a tkan\u00edv, doch\u00e1dza k prejavu pr\u00edznakov ateroskler\u00f3zy. Medzi ne patria napr\u00edklad:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>boles\u0165 na hrudi (angina pectoris),&nbsp;<\/li>\n\n\n\n<li>necitlivos\u0165 \u010di bolesti kon\u010dat\u00edn,&nbsp;<\/li>\n\n\n\n<li>ale aj vysok\u00fd krvn\u00fd tlak.&nbsp;<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p><strong>Pr\u00edtomnos\u0165 plaku na cievach vedie k z\u00fa\u017eeniu a stuhnutiu tepien, \u010d\u00edm blokuj\u00fa prietok krvi. Plak sa m\u00f4\u017ee taktie\u017e odtrhn\u00fa\u0165 a sp\u00f4sobi\u0165 vznik krvnej zrazeniny a upchatie cievy. <\/strong>V\u00fdsledkom tak\u00e9hoto po\u0161kodenia ciev m\u00f4\u017ee by\u0165 infarkt myokardu, cievna mozgov\u00e1 pr\u00edhoda (m\u0155tvica), po\u0161kodenie obli\u010diek, \u010di vznik aneuryziem (v\u00fddut\u00ed v stene ciev),&nbsp; ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu praskn\u00fa\u0165 a sp\u00f4sobi\u0165 \u017eivot-ohrozuj\u00face krv\u00e1canie.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"1024\" height=\"538\" src=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2023\/05\/image-1-1024x538.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-1376630\" srcset=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2023\/05\/image-1-1024x538.png 1024w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2023\/05\/image-1-300x158.png 300w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2023\/05\/image-1-768x403.png 768w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2023\/05\/image-1-600x315.png 600w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2023\/05\/image-1.png 1200w\" sizes=\"(max-width: 1024px) 100vw, 1024px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Ako m\u00f4\u017eete pred\u00eds\u0165 jej rozvoju?&nbsp;<\/h2>\n\n\n\n<p>Na rozvoj ateroskler\u00f3zy m\u00e1 ve\u013ek\u00fd vplyv n\u00e1\u0161 \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl. Nadv\u00e1ha, nevhodn\u00e9 stravovanie, nedostatok fyzickej aktivity, vysok\u00e9 hladiny cholesterolu v krvi, ale aj chronick\u00fd stres, prispievaj\u00fa k rozvoju tohto probl\u00e9mu. <strong>Na z\u00e1klade vedeck\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed v\u0161ak u\u017e dnes vieme, \u017ee ur\u010dit\u00e9 genetick\u00e9 varianty v na\u0161ej DNA m\u00f4\u017eu riziko jej rozvoja e\u0161te zvy\u0161ova\u0165.<\/strong> V takomto pr\u00edpade je pre v\u00e1s obzvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 venova\u0165 pozornos\u0165 prevencii rozvoja tohto probl\u00e9mu.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Nezanedb\u00e1vajte zdravie svojho srdca<\/h2>\n\n\n\n<p>Srdcov\u00e9 ochorenia patria v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch medzi jedny z naj\u010dastej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din \u00famrtia. Na ich rozvoji sa do istej miery podie\u013ea aj genetika, av\u0161ak v\u00fdznamn\u00fd vplyv m\u00e1 aj \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl. V\u010faka poznaniu svojich genetick\u00fdch predispoz\u00edci\u00ed zist\u00edte, na ktor\u00e9 oblasti zdravia by ste sa mali zamera\u0165 a ak\u00fdmi prevent\u00edvnymi krokmi m\u00f4\u017eete urobi\u0165 pre svoje zdravie viac.&nbsp;&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Nov\u00fd v\u00fdsledok anal\u00fdzy<\/h2>\n\n\n\n<p><strong><a href=\"https:\/\/app.dnaera.sk\/report-content\/*\/zdravie\/srdce-a-cievy\/CARVAS_ATHEROS\">Prihl\u00e1ste sa do svojich v\u00fdsledkov.<\/a><\/strong> Genetick\u00e1 predispoz\u00edcia na rozvoj ateroskler\u00f3zy je odteraz zadarmo dostupn\u00e1 pre v\u0161etk\u00fdch na\u0161ich z\u00e1kazn\u00edkov. Z\u00e1rove\u0148 ju bude ma\u0165 vo svojej anal\u00fdze ka\u017ed\u00fd bud\u00faci z\u00e1kazn\u00edk, ktor\u00fd vst\u00fapi do sveta DNA s <a href=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/produkt\/dna-complex-test\/\">DNA Complex testom<\/a> alebo <a href=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/produkt\/dna-health-test\/\">DNA Health testom<\/a>. Spoznajte svoje predispoz\u00edcie aj vy.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rozv\u00edja sa pomaly a nen\u00e1padne, no predstavuje jeden z najz\u00e1va\u017enej\u0161\u00edch rizikov\u00fdch faktorov vzniku srdcovo-cievnych ochoren\u00ed. Tie s\u00fa v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch naj\u010dastej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou \u00famrtia. Re\u010d je o ateroskler\u00f3ze alebo in\u00fdmi slovami, k\u00f4rnaten\u00ed (tuhnut\u00ed) ciev. Na\u0161i existuj\u00faci z\u00e1kazn\u00edci si vo svojich v\u00fdsledkoch n\u00e1jdu nov\u00fa predispoz\u00edciu zaraden\u00fa v kateg\u00f3rii Zdravie.&nbsp; \u010co to je a ako vznik\u00e1?&nbsp; Ateroskler\u00f3za vznik\u00e1 [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":6,"featured_media":1376631,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"content-type":"","inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[58,59],"place-taxonomy":[],"class_list":["post-1376629","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-uncategorized-sk","tag-dna-analyza","tag-dna-test"],"acf":[],"views":820,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1376629","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/users\/6"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1376629"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1376629\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1376997,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1376629\/revisions\/1376997"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1376631"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1376629"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1376629"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1376629"},{"taxonomy":"place-taxonomy","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/place-taxonomy?post=1376629"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}