{"id":1369370,"date":"2022-08-31T08:33:36","date_gmt":"2022-08-31T06:33:36","guid":{"rendered":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/?p=1369370"},"modified":"2023-04-17T09:21:49","modified_gmt":"2023-04-17T07:21:49","slug":"antioxidanty","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/blog\/antioxidanty\/","title":{"rendered":"Antioxidanty &#8211; pre\u010do s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 a ako ich prij\u00edma\u0165"},"content":{"rendered":"\n<p><em>Pojmy ako antioxidanty, vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly a&nbsp;oxida\u010dn\u00fd stres s\u00fa \u010dasto sklo\u0148ovan\u00e9 v\u00fdrazy v&nbsp;s\u00favislosti s&nbsp;v\u00fd\u017eivou, imunitou a&nbsp;prevenciou. Viete v\u0161ak \u010do tieto pojmy presne znamenaj\u00fa?&nbsp;<\/em><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">\u010co s\u00fa to vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly?<\/h2>\n\n\n\n<p>Vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly sa ozna\u010duj\u00fa aj ako reakt\u00edvne formy kysl\u00edka, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161inou ide&nbsp; o&nbsp;jeho zl\u00fa\u010deniny, ktor\u00e9 maj\u00fa vo svojej molekule jeden alebo viac nesp\u00e1ren\u00fdch elektr\u00f3nov. Tak\u00e1to forma kysl\u00edka je vysoko nestabiln\u00e1, a&nbsp;preto r\u00fdchlo reaguje s&nbsp;okolit\u00fdmi molekulami, ako s\u00fa prote\u00edny, lipidy alebo DNA. Vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly vznikaj\u00fa v&nbsp;bunke prirodzene, pri\u010dom hlavn\u00fdm p\u00f4vodcom s\u00fa bunkov\u00e9 organely mitochondrie, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia ako energetick\u00e9 centrum bunky. Za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed dok\u00e1\u017eu bunky vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly efekt\u00edvne odstr\u00e1ni\u0165 pomocou antioxida\u010dn\u00fdch syst\u00e9mov.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2022\/08\/antuoxidanty_stres_SK-1024x768.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-1369447\"\/><\/figure>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">\u010co sa stane ak sa naru\u0161\u00ed rovnov\u00e1ha?<\/h2>\n\n\n\n<p>Ak d\u00f4jde k naru\u0161eniu rovnov\u00e1hy medzi ochrann\u00fdm syst\u00e9mom a&nbsp;mno\u017estvom vo\u013en\u00fdch radik\u00e1lov, doch\u00e1dza k&nbsp;oxida\u010dn\u00e9mu stresu a po\u0161kodzovaniu spom\u00ednan\u00fdch molek\u00fal. To m\u00f4\u017ee vies\u0165 k&nbsp;vzniku mut\u00e1ci\u00ed, strate funkcie enz\u00fdmov, naru\u0161eniu bunkov\u00fdch membr\u00e1n a&nbsp;v&nbsp;kone\u010dnom d\u00f4sledku a\u017e k&nbsp;programovanej smrti bunky. <strong>Nadmern\u00fa tvorbu vo\u013en\u00fdch radik\u00e1lov&nbsp;ovplyv\u0148uje aj \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl, stres a r\u00f4zne \u010fal\u0161ie&nbsp;faktory prostredia.<\/strong> Medzi faktory prostredia patria najm\u00e4:&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\"><li>faj\u010denie,&nbsp;<\/li><li>pr\u00edjem alkoholu,&nbsp;<\/li><li>vysok\u00e1 hladina cukru v&nbsp;krvi,&nbsp;<\/li><li>tox\u00edny, nadmern\u00e9 vystavovanie sa UV \u017eiareniu,&nbsp;<\/li><li>zne\u010distenie vzduchu a&nbsp;in\u00e9.&nbsp;<\/li><\/ul>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Pre\u010do je prospe\u0161n\u00e1 konzum\u00e1cia antioxidantov?<\/h2>\n\n\n\n<p>Okrem zmeny n\u00e1vykov m\u00f4\u017eeme svojim bunk\u00e1m pom\u00f4c\u0165 v&nbsp;boji s&nbsp;oxida\u010dn\u00fdm stresom aj&nbsp; konzum\u00e1ciou antioxidantov. Ide o&nbsp;l\u00e1tky, ktor\u00e9 maj\u00fa potenci\u00e1l vychyt\u00e1va\u0165 a&nbsp;zne\u0161kod\u0148ova\u0165 vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly, zvy\u0161ova\u0165 aktivitu antioxida\u010dn\u00fdch syst\u00e9mov, pr\u00edpadne br\u00e1ni\u0165 vzniku reakt\u00edvnych foriem kysl\u00edka. Antioxidanty m\u00f4\u017eu by\u0165 pr\u00edrodn\u00e9 alebo syntetick\u00e9. <strong>Pr\u00e1ve pr\u00edrodn\u00e9 antioxidanty maj\u00fa pod\u013ea mnoh\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed potenci\u00e1l odvraca\u0165 vznik celej \u0161k\u00e1ly ochoren\u00ed, medzi ktor\u00e9 patria n\u00e1dorov\u00e9 ochorenia, diabetes, z\u00e1palov\u00e9 procesy, ochorenia pe\u010dene, kardiovaskul\u00e1rne ochorenia, siv\u00fd z\u00e1kal, ochorenia obli\u010diek a&nbsp;neurodegenerat\u00edvne choroby.<\/strong> Na vzniku t\u00fdchto na poh\u013ead nes\u00favisiacich ochoren\u00ed sa podie\u013eaj\u00fa mnoh\u00e9 g\u00e9ny a \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl, av\u0161ak ich spolo\u010dn\u00fdm p\u00f4vodcom je pr\u00e1ve oxida\u010dn\u00fd stres. <strong>U\u017e\u00edvanie vysok\u00fdch d\u00e1vok antioxidantov vo forme v\u00fd\u017eivov\u00fdch doplnkov v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 kontraprodukt\u00edvne a&nbsp;dokonca \u0161kodliv\u00e9.<\/strong> Ak v\u00e1m ich u\u017e\u00edvanie neodporu\u010dil lek\u00e1r, ove\u013ea lep\u0161ou formou je pr\u00edjem antioxidantov zo stravy.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Skvel\u00fdm zdrojom antioxidantov je k\u00e1va<\/h2>\n\n\n\n<p>Zauj\u00edmavou skuto\u010dnos\u0165ou je, \u017ee vo vyspelom svete je naj\u010dastej\u0161\u00edm zdrojom antioxidantov pr\u00e1ve k\u00e1va, ktor\u00e1 je konzumovan\u00e1 \u010dastej\u0161ie ako in\u00e9 zdroje antioxidantov. K\u00e1va obsahuje polyfenoly, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa predch\u00e1dza\u0165 vzniku diabetu druh\u00e9ho typu, n\u00e1dorov\u00fdch a&nbsp;srdcovocievnych ochoren\u00ed. \u010ealej obsahuje tzv. hydroxy\u0161koricov\u00e9 kyseliny, ktor\u00e9 ve\u013emi efekt\u00edvne neutralizuj\u00fa vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly. \u013dudia, ktor\u00ed pravidelne pij\u00fa k\u00e1vu, maj\u00fa skuto\u010dne zn\u00ed\u017een\u00e9 riziko vzniku diabetu druh\u00e9ho typu (s ka\u017edou \u0161\u00e1lkou denne o&nbsp;7 %), cirh\u00f3zy pe\u010dene, srdcovocievnych ochoren\u00ed a&nbsp;Parkinsonovej \u010di Alzheimerovej choroby. <strong>Konzum\u00e1cia u\u017e jednej \u0161\u00e1lky k\u00e1vy denne zn\u00ed\u017eila riziko skor\u00e9ho \u00famrtia o&nbsp;5 &#8211; 6 %.<\/strong> Na druhej strane v\u0161ak maj\u00fa jednotliv\u00ed \u013eudia r\u00f4znu toleranciu na najzn\u00e1mej\u0161iu zlo\u017eku k\u00e1vy \u2013 kofe\u00edn. Svoju citlivos\u0165 na kofe\u00edn m\u00f4\u017eete zisti\u0165 v&nbsp;na\u0161om teste.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/lh3.googleusercontent.com\/ivUHMI5pGr2aJmGNyF2IO_eOK9LVaHL9xXd-FaqgBXAylTWxJIJI9qCjgaNrZ5bF08xSHOO0yGmdqVkXeS6wWaXrEA-udgxoPcCn6o9NEiqSpO2N7MZcjEEW8V28ToZ-uPZHJU-FFU_r\" alt=\"\"\/><\/figure>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Ovocie a zelenina bohat\u00e1 na antioxidanty<\/h2>\n\n\n\n<p>V&nbsp;pr\u00edpade&nbsp; pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov antioxidantov plat\u00ed pravidlo \u010d\u00edm farebnej\u0161ie, t\u00fdm lep\u0161ie. Najm\u00e4 v&nbsp;letn\u00fdch mesiacoch m\u00e1me dostupn\u00fa cel\u00fa paletu lok\u00e1lnych antioxidantov. Medzi pr\u00edrodn\u00e9 antioxidanty patria napr\u00edklad vitam\u00edny C, E a flavonoidy. Medzi zdroje bohat\u00e9 na vitam\u00edn C patria paprika, paradajka a&nbsp;zemiaky. Vysok\u00fd obsah vitam\u00ednu E sa zasa nach\u00e1dza v&nbsp;oleji z&nbsp;p\u0161eni\u010dn\u00fdch kl\u00ed\u010dkov, slne\u010dnicov\u00fdch semienkach a&nbsp;oleji, v&nbsp;mandliach a&nbsp;lieskov\u00fdch orechoch. Flavonoidy sa nach\u00e1dzaj\u00fa najm\u00e4 v&nbsp;bobu\u013eovom ovoc\u00ed, pri\u010dom najviac druhov je zast\u00fapen\u00fdch v&nbsp;\u010derniciach, malin\u00e1ch a&nbsp;\u010du\u010doriedkach. Medzi \u010fal\u0161ie zdroje flavonoidov patria napr\u00edklad \u010derven\u00e1 kapusta, \u010derven\u00e9 v\u00edno a&nbsp;petr\u017elenov\u00e1 v\u0148a\u0165. \u010eal\u0161ou skupinou antioxidantov s\u00fa karotenoidy, ktor\u00fdch zdrojom je okrem mrkvy aj mel\u00f3n, \u0161pen\u00e1t a&nbsp;mango. \u010eal\u0161ou d\u00f4le\u017eitou skupinou s\u00fa zl\u00fa\u010deniny obsahuj\u00face organick\u00fa s\u00edru &#8211; cibu\u013ea, cesnak.<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">D\u00f4le\u017eit\u00e1 je rovnov\u00e1ha<\/h2>\n\n\n\n<p>Napriek tomu, \u017ee sa vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly v\u00e4\u010d\u0161inou sp\u00e1jaj\u00fa s&nbsp;negat\u00edvnym efektom, v&nbsp;malom mno\u017estve s\u00fa pre na\u0161e telo d\u00f4le\u017eit\u00e9. Reakt\u00edvne formy kysl\u00edka s\u00fa potrebn\u00e9 pre aktiv\u00e1ciu mnoh\u00fdch prote\u00ednov, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na bunkovej signaliz\u00e1cii. Z\u00e1rove\u0148 s\u00fa vyu\u017e\u00edvan\u00e9 bunkami imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu pri odstra\u0148ovan\u00ed patog\u00e9nov. Rovnov\u00e1ha medzi vo\u013en\u00fdmi radik\u00e1lmi a&nbsp;antioxidantmi v&nbsp;tele je d\u00f4le\u017eit\u00e1. O&nbsp;v\u00fdzname zaradenia antioxidantov do stravy v\u0161ak nie je poch\u00fdb. <strong>So zisten\u00edm, ako sa va\u0161e telo dok\u00e1\u017ee vysporiada\u0165 s&nbsp;oxida\u010dn\u00fdm stresom, v\u00e1m pom\u00f4\u017ee inform\u00e1cia o&nbsp;genetickej predispoz\u00edcii na aktivitu antioxida\u010dn\u00fdch enz\u00fdmov, ktor\u00fa m\u00f4\u017eete zisti\u0165 v&nbsp;<a href=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/produkt\/dna-complex-test\/\">na\u0161om DNA teste<\/a>.<\/strong>&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><a href=\"https:\/\/app.dnaera.sk\/sign-in?demo=true\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"1024\" height=\"334\" src=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2022\/08\/button_blog-1-1024x334.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-1369245\" srcset=\"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2022\/08\/button_blog-1-1024x334.png 1024w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2022\/08\/button_blog-1-300x98.png 300w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2022\/08\/button_blog-1-768x250.png 768w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2022\/08\/button_blog-1-600x196.png 600w, https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-content\/uploads\/sites\/6\/2022\/08\/button_blog-1.png 1200w\" sizes=\"(max-width: 1024px) 100vw, 1024px\" \/><\/a><\/figure>\n\n\n\n<p><strong>Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n<ol class=\"wp-block-list\"><li>Neha, Kumari et al. \u201cMedicinal prospects of antioxidants: A review.\u201d European journal of medicinal chemistry vol. 178 (2019): 687-704. doi:10.1016\/j.ejmech.2019.06.010<\/li><li><a href=\"https:\/\/www.healthline.com\/nutrition\/coffee-worlds-biggest-source-of-antioxidants#benefits\">https:\/\/www.healthline.com\/nutrition\/coffee-worlds-biggest-source-of-antioxidants#benefits<\/a><\/li><li><a href=\"https:\/\/www.medicalnewstoday.com\/articles\/324863\">https:\/\/www.medicalnewstoday.com\/articles\/324863<\/a><\/li><li><a href=\"https:\/\/pubmed.ncbi.nlm.nih.gov\/23017782\/\">https:\/\/pubmed.ncbi.nlm.nih.gov\/23017782\/<\/a><\/li><li><a href=\"https:\/\/www.webmd.com\/diet\/foods-high-in-flavonoids#2\">https:\/\/www.webmd.com\/diet\/foods-high-in-flavonoids#2<\/a><\/li><li><a href=\"https:\/\/www.healthline.com\/nutrition\/foods-high-in-vitamin-e\">https:\/\/www.healthline.com\/nutrition\/foods-high-in-vitamin-e<\/a><\/li><li><a href=\"https:\/\/biologydictionary.net\/oxidative-stress\/\">https:\/\/biologydictionary.net\/oxidative-stress\/<\/a><\/li><\/ol>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Zdroje fotografi\u00ed:&nbsp;<\/strong><\/p>\n\n\n\n<ol class=\"wp-block-list\"><li><a href=\"https:\/\/unsplash.com\/photos\/TD4DBagg2wE\">https:\/\/unsplash.com\/photos\/TD4DBagg2wE<\/a><\/li><li><a href=\"https:\/\/unsplash.com\/photos\/mUMB4DgGHrs\">https:\/\/unsplash.com\/photos\/mUMB4DgGHrs<\/a>&nbsp;&nbsp;&nbsp;<\/li><li><a href=\"https:\/\/www.pexels.com\/photo\/curly-haired-woman-eating-green-grapes-on-white-background-7680328\/\">https:\/\/www.pexels.com\/photo\/curly-haired-woman-eating-green-grapes-on-white-background-7680328\/<\/a><\/li><\/ol>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Pojmy ako antioxidanty, vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly a&nbsp;oxida\u010dn\u00fd stres s\u00fa \u010dasto sklo\u0148ovan\u00e9 v\u00fdrazy v&nbsp;s\u00favislosti s&nbsp;v\u00fd\u017eivou, imunitou a&nbsp;prevenciou. Viete v\u0161ak \u010do tieto pojmy presne znamenaj\u00fa?&nbsp; \u010co s\u00fa to vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly? Vo\u013en\u00e9 radik\u00e1ly sa ozna\u010duj\u00fa aj ako reakt\u00edvne formy kysl\u00edka, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161inou ide&nbsp; o&nbsp;jeho zl\u00fa\u010deniny, ktor\u00e9 maj\u00fa vo svojej molekule jeden alebo viac nesp\u00e1ren\u00fdch elektr\u00f3nov. Tak\u00e1to forma kysl\u00edka je [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":6,"featured_media":1369371,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"content-type":"","inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[58,63],"place-taxonomy":[],"class_list":["post-1369370","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-uncategorized-sk","tag-dna-analyza","tag-zaujimavosti"],"acf":[],"views":4747,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1369370","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/users\/6"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1369370"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1369370\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1370228,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1369370\/revisions\/1370228"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1369371"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1369370"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1369370"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1369370"},{"taxonomy":"place-taxonomy","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/ro\/wp-json\/wp\/v2\/place-taxonomy?post=1369370"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}