{"id":1376545,"date":"2023-05-04T15:00:34","date_gmt":"2023-05-04T13:00:34","guid":{"rendered":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/?p=1376545"},"modified":"2023-07-25T14:58:17","modified_gmt":"2023-07-25T12:58:17","slug":"puto-matka-a-dieta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/","title":{"rendered":"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom"},"content":{"rendered":"\n<p><em>O tom, \u017ee \u017eeny pred\u00e1vaj\u00fa svojmu die\u0165a\u0165u pribli\u017ene 50 % jeho DNA, ste u\u017e ur\u010dite po\u010duli. Menej zn\u00e1me, no nie a\u017e tak prekvapiv\u00e9 je, \u017ee bunky z tela matky sa v malej miere dost\u00e1vaj\u00fa do tela die\u0165a\u0165a, po\u010das toho ako sa vyv\u00edja. O \u010dom ste v\u0161ak e\u0161te asi nepo\u010duli je, \u017ee fet\u00e1lne bunky (bunky plodu) die\u0165a\u0165a si v sebe matky nes\u00fa a\u017e takmer 30 rokov po p\u00f4rode.&nbsp;<\/em><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Ako je to mo\u017en\u00e9?<\/h2>\n\n\n\n<p>Tento jav sa naz\u00fdva mikrochimerizmus a m\u00f4\u017ee by\u0165 odpove\u010fou na ot\u00e1zku, pre\u010do a\u017e 80 % \u013eud\u00ed, ktor\u00ed trpia autoimunitn\u00fdm ochoren\u00edm, s\u00fa \u017eeny, ale aj naopak, pre\u010do maj\u00fa \u017eeny, ktor\u00e9 rodili, ni\u017e\u0161iu \u0161ancu rozvoja rakoviny prsn\u00edka \u010di vaje\u010dn\u00edkov. Mikrochimerizmus je predmetom intenz\u00edvneho vedeck\u00e9ho sk\u00famania a m\u00f4\u017ee v\u00fdrazne zlep\u0161i\u0165 pochopenie zdravia \u017eien.<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Bunky jedn\u00e9ho organizmu sa stan\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou druh\u00e9ho<\/h2>\n\n\n\n<p>Mikrochimerizmus zjednodu\u0161ene predstavuje proces, pri ktorom sa bunky jedn\u00e9ho organizmu st\u00e1vaj\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou druh\u00e9ho organizmu. M\u00f4\u017ee sa vyskytova\u0165 po transplant\u00e1cii kostnej drene, krvn\u00fdch transf\u00fazi\u00e1ch alebo u dvoj\u010diat. No naj\u010dastej\u0161ou prirodzenou formou je pr\u00e1ve fet\u00e1lny mikrochimerizmus.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>Bunky vyv\u00edjaj\u00faceho sa plodu sa u\u017e v skor\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00e1ch tehotenstva dost\u00e1vaj\u00fa cez placentu do krvn\u00e9ho obehu matky. To n\u00e1m umo\u017e\u0148uje robi\u0165 neinvaz\u00edvne prenat\u00e1lne testy z krvi matky, pri ktor\u00fdch je mo\u017en\u00e9 zisti\u0165 r\u00f4zne zmeny v DNA plodu. Tak\u00e9to fet\u00e1lne bunky v\u0161ak <strong>nezost\u00e1vaj\u00fa iba v krvi matky, ale niektor\u00e9 sa ukladaj\u00fa do r\u00f4znych org\u00e1nov a tkan\u00edv matky, kde zost\u00e1vaj\u00fa ulo\u017een\u00e9 aj nieko\u013eko desiatok rokov po p\u00f4rode. Jedn\u00fdm z t\u00fdchto org\u00e1nov je aj srdce matky.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"1024\" height=\"536\" src=\"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/Mothers-Day-REM1200x628-2H-1024x536.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-1376550\" srcset=\"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/Mothers-Day-REM1200x628-2H-1024x536.png 1024w, https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/Mothers-Day-REM1200x628-2H-300x157.png 300w, https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/Mothers-Day-REM1200x628-2H-768x402.png 768w, https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/Mothers-Day-REM1200x628-2H-600x314.png 600w, https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/Mothers-Day-REM1200x628-2H.png 1200w\" sizes=\"(max-width: 1024px) 100vw, 1024px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Ak\u00fd to m\u00e1 v\u0161ak v\u00fdznam?&nbsp;<\/h2>\n\n\n\n<p>Presn\u00fa odpove\u010f na t\u00fato ot\u00e1zku zatia\u013e nepozn\u00e1me. Jednou zo sk\u00faman\u00fdch mo\u017enost\u00ed je, \u017ee fet\u00e1lne bunky menia procesy v tele matky s cie\u013eom presun\u00fa\u0165 \u017eiviny smerom k plodu. <strong>V\u00fdskumy tie\u017e ukazuj\u00fa, \u017ee fet\u00e1lne bunky m\u00f4\u017eu napom\u00e1ha\u0165 \u017eensk\u00e9mu telu s hojen\u00edm.<\/strong> Po\u0161koden\u00e9 tkanivo matky (napr\u00edklad pri p\u00f4rode \u010di cis\u00e1rskom reze) vysiela sign\u00e1ly, ktor\u00e9 na toto miesto pril\u00e1kaj\u00fa mikrochimerick\u00e9 fet\u00e1lne bunky. Tie vedia produkova\u0165 kolag\u00e9n a in\u00e9 faktory, ktor\u00e9 ur\u00fdch\u013euj\u00fa hojenie. Podobne protekt\u00edvny vplyv t\u00fdchto buniek nazna\u010duj\u00fa aj \u0161t\u00fadie, ktor\u00e9 sledovali ni\u017e\u0161\u00ed v\u00fdskyt rakoviny prsn\u00edka \u010di vaje\u010dn\u00edkov u \u017eien, ktor\u00e9 mali deti. Vy\u0161\u0161ie mno\u017estvo tak\u00fdchto buniek bolo pozorovan\u00e9 aj v n\u00e1dorovom tkanive u \u017eien, ktor\u00e9 mali rakovinu p\u013e\u00fac aj desiatky rokov po p\u00f4rode, \u010do by mohlo vysvetli\u0165 ich lep\u0161iu progn\u00f3zu v porovnan\u00ed so \u017eenami, ktor\u00e9 deti nemali.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>Na druhej strane, pr\u00e1ve <strong>pr\u00edtomnos\u0165 buniek plodu v tele matky aj dlho po p\u00f4rode m\u00f4\u017ee by\u0165 spojen\u00e1 s \u010dastej\u0161\u00edm vznikom autoimunitn\u00fdch ochoren\u00ed u \u017eien. <\/strong>Napr\u00edklad skleroderma sa prim\u00e1rne vyskytuje u \u017eien v pop\u00f4rodnom veku. Pr\u00edznaky tohto ochorenia v\u00fdznamne pripom\u00ednaj\u00fa ne\u017eiaducu reakciu hostite\u013ea na darovan\u00fd org\u00e1n (GVHD). U \u017eien s t\u00fdmto ochoren\u00edm boli n\u00e1jden\u00e9 fet\u00e1lne bunky s Y chromoz\u00f3mom aj desiatky rokov po p\u00f4rode. Ke\u010f\u017ee sa Y chromoz\u00f3m v \u017eensk\u00fdch bunk\u00e1ch nenach\u00e1dza, tieto bunky poch\u00e1dzaj\u00fa pr\u00e1ve z plodu mu\u017esk\u00e9ho pohlavia.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Puto medzi die\u0165a\u0165om a matkou je ve\u013emi siln\u00e9&nbsp;<\/h2>\n\n\n\n<p>Aj ke\u010f m\u00e1 v\u00fdskum mikrochimerizmu pred sebou e\u0161te dlh\u00fa cestu, u\u017e teraz je jasn\u00e9, \u017ee <strong>materstvo men\u00ed \u017eivot \u017eien aj na tej najmen\u0161ej &#8211; bunkovej \u00farovni<\/strong>. Ak chcete svoju maminu pote\u0161i\u0165 a prekvapi\u0165 po\u010das D\u0148a matiek, darujte jej napr\u00edklad <a href=\"https:\/\/dnaera.com\/hu\/produkt\/dna-health-test\/\">DNA Health test<\/a>, v\u010faka ktor\u00e9mu bude m\u00f4c\u0165 zlep\u0161i\u0165 svoj \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl a celkov\u00e9 zdravie.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/image-1024x536.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-1376546\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p><strong>Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n<ol class=\"wp-block-list\">\n<li>Shrivastava, S., Naik, R., Suryawanshi, H., &amp; Gupta, N. (2019). Microchimerism: A new concept. <em>Journal of oral and maxillofacial pathology: JOMFP<\/em>, <em>23<\/em>(2), 311.<\/li>\n\n\n\n<li>O&#8217;Donoghue, K. (2008). Fetal microchimerism and maternal health during and after pregnancy. Obstetric medicine, 1(2), 56-64.<\/li>\n\n\n\n<li>https:\/\/www.smithsonianmag.com\/science-nature\/babys-cells-can-manipulate-moms-body-decades-180956493\/<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Zdoje fotografi\u00ed:<\/strong><\/p>\n\n\n\n<ol class=\"wp-block-list\">\n<li><a href=\"https:\/\/www.freepik.com\/free-photo\/young-mother-with-her-one-years-old-little-son-dressed-pajamas-are-relaxing_10271349.htm#page=3&amp;query=mother%20and%20child&amp;position=46&amp;from_view=search&amp;track=ais\">https:\/\/www.freepik.com\/free-photo\/young-mother-with-her-one-years-old-little-son-dressed-pajamas-are-relaxing_10271349.htm#page=3&amp;query=mother%20and%20child&amp;position=46&amp;from_view=search&amp;track=ais<\/a><\/li>\n\n\n\n<li><a href=\"https:\/\/www.pexels.com\/photo\/happy-affectionate-family-4609033\/\">https:\/\/www.pexels.com\/photo\/happy-affectionate-family-4609033\/<\/a><\/li>\n<\/ol>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>O tom, \u017ee \u017eeny pred\u00e1vaj\u00fa svojmu die\u0165a\u0165u pribli\u017ene 50 % jeho DNA, ste u\u017e ur\u010dite po\u010duli. Menej zn\u00e1me, no nie a\u017e tak prekvapiv\u00e9 je, \u017ee bunky z tela matky sa v malej miere dost\u00e1vaj\u00fa do tela die\u0165a\u0165a, po\u010das toho ako sa vyv\u00edja. O \u010dom ste v\u0161ak e\u0161te asi nepo\u010duli je, \u017ee fet\u00e1lne bunky (bunky plodu) [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":6,"featured_media":1376547,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"content-type":"","inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[60,63],"place-taxonomy":[],"class_list":["post-1376545","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-uncategorized-sk","tag-genetika","tag-zaujimavosti"],"acf":[],"views":3058,"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v27.4 - https:\/\/yoast.com\/product\/yoast-seo-wordpress\/ -->\n<title>Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom<\/title>\n<meta name=\"description\" content=\"Bunky plodu n\u00e1\u0161ho die\u0165a\u0165a si v sebe matky nes\u00fa a\u017e takmer 30 rokov po p\u00f4rode. Ako je to mo\u017en\u00e9? Zistite viac o pute medzi matkou a die\u0165a\u0165om.\" \/>\n<meta name=\"robots\" content=\"noindex, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"hu_HU\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Bunky plodu die\u0165a\u0165a si v sebe matky nes\u00fa a\u017e takmer 30 rokov po p\u00f4rode\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o jave zvanom mikrochimerizmus v blogu.\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"DNA ERA HU\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2023-05-04T13:00:34+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2023-07-25T12:58:17+00:00\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Lucia Martinova\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:image\" content=\"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Szerz\u0151:\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Lucia Martinova\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Becs\u00fclt olvas\u00e1si id\u0151\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"4 perc\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\\\/\\\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"Article\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/#article\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/\"},\"author\":{\"name\":\"Lucia Martinova\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/6a90eb3f2e235eecf8fe659b47810c34\"},\"headline\":\"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom\",\"datePublished\":\"2023-05-04T13:00:34+00:00\",\"dateModified\":\"2023-07-25T12:58:17+00:00\",\"mainEntityOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/\"},\"wordCount\":765,\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#organization\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/wp-content\\\/uploads\\\/sites\\\/7\\\/2023\\\/05\\\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg\",\"keywords\":[\"genetika\",\"zauj\u00edmavosti\"],\"articleSection\":[\"Uncategorized @sk\"],\"inLanguage\":\"hu\"},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/\",\"url\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/\",\"name\":\"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/#primaryimage\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/wp-content\\\/uploads\\\/sites\\\/7\\\/2023\\\/05\\\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg\",\"datePublished\":\"2023-05-04T13:00:34+00:00\",\"dateModified\":\"2023-07-25T12:58:17+00:00\",\"description\":\"Bunky plodu n\u00e1\u0161ho die\u0165a\u0165a si v sebe matky nes\u00fa a\u017e takmer 30 rokov po p\u00f4rode. Ako je to mo\u017en\u00e9? Zistite viac o pute medzi matkou a die\u0165a\u0165om.\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"hu\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/\"]}]},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"hu\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/wp-content\\\/uploads\\\/sites\\\/7\\\/2023\\\/05\\\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/wp-content\\\/uploads\\\/sites\\\/7\\\/2023\\\/05\\\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg\",\"width\":1920,\"height\":1080},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/puto-matka-a-dieta\\\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Domovsk\u00e1 str\u00e1nka\",\"item\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#website\",\"url\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/\",\"name\":\"DNA ERA HU\",\"description\":\"DNS-teszt, genetikai vizsg\u00e1lat \u00e9s DNS-elemz\u00e9s\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"hu\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#organization\",\"name\":\"DNA ERA HU\",\"url\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"hu\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\",\"url\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/wp-content\\\/uploads\\\/sites\\\/7\\\/2021\\\/05\\\/Main_Logo.svg\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/wp-content\\\/uploads\\\/sites\\\/7\\\/2021\\\/05\\\/Main_Logo.svg\",\"width\":159,\"height\":20,\"caption\":\"DNA ERA HU\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\"}},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/6a90eb3f2e235eecf8fe659b47810c34\",\"name\":\"Lucia Martinova\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"hu\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/secure.gravatar.com\\\/avatar\\\/5a6bcab102fc41e7040a65ac60095b99786b277e84668ed810699a7aa1b5c5c9?s=96&d=mm&r=g\",\"url\":\"https:\\\/\\\/secure.gravatar.com\\\/avatar\\\/5a6bcab102fc41e7040a65ac60095b99786b277e84668ed810699a7aa1b5c5c9?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/secure.gravatar.com\\\/avatar\\\/5a6bcab102fc41e7040a65ac60095b99786b277e84668ed810699a7aa1b5c5c9?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"Lucia Martinova\"},\"url\":\"https:\\\/\\\/dnaera.com\\\/hu\\\/blog\\\/author\\\/lucia-martinova\\\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom","description":"Bunky plodu n\u00e1\u0161ho die\u0165a\u0165a si v sebe matky nes\u00fa a\u017e takmer 30 rokov po p\u00f4rode. Ako je to mo\u017en\u00e9? Zistite viac o pute medzi matkou a die\u0165a\u0165om.","robots":{"index":"noindex","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"og_locale":"hu_HU","og_type":"article","og_title":"Bunky plodu die\u0165a\u0165a si v sebe matky nes\u00fa a\u017e takmer 30 rokov po p\u00f4rode","og_description":"Pre\u010d\u00edtajte si viac o jave zvanom mikrochimerizmus v blogu.","og_url":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/","og_site_name":"DNA ERA HU","article_published_time":"2023-05-04T13:00:34+00:00","article_modified_time":"2023-07-25T12:58:17+00:00","author":"Lucia Martinova","twitter_card":"summary_large_image","twitter_image":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg","twitter_misc":{"Szerz\u0151:":"Lucia Martinova","Becs\u00fclt olvas\u00e1si id\u0151":"4 perc"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/"},"author":{"name":"Lucia Martinova","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#\/schema\/person\/6a90eb3f2e235eecf8fe659b47810c34"},"headline":"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom","datePublished":"2023-05-04T13:00:34+00:00","dateModified":"2023-07-25T12:58:17+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/"},"wordCount":765,"publisher":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#organization"},"image":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg","keywords":["genetika","zauj\u00edmavosti"],"articleSection":["Uncategorized @sk"],"inLanguage":"hu"},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/","url":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/","name":"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom","isPartOf":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/#primaryimage"},"image":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg","datePublished":"2023-05-04T13:00:34+00:00","dateModified":"2023-07-25T12:58:17+00:00","description":"Bunky plodu n\u00e1\u0161ho die\u0165a\u0165a si v sebe matky nes\u00fa a\u017e takmer 30 rokov po p\u00f4rode. Ako je to mo\u017en\u00e9? Zistite viac o pute medzi matkou a die\u0165a\u0165om.","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/#breadcrumb"},"inLanguage":"hu","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/"]}]},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"hu","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/#primaryimage","url":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg","contentUrl":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2023\/05\/mikrochimerizmus_blog_cover.jpg","width":1920,"height":1080},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/puto-matka-a-dieta\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Domovsk\u00e1 str\u00e1nka","item":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Skryt\u00e9 puto, ktor\u00e9 sp\u00e1ja matku a die\u0165a ne\u010dakan\u00fdm sp\u00f4sobom"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#website","url":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/","name":"DNA ERA HU","description":"DNS-teszt, genetikai vizsg\u00e1lat \u00e9s DNS-elemz\u00e9s","publisher":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"hu"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#organization","name":"DNA ERA HU","url":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"hu","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2021\/05\/Main_Logo.svg","contentUrl":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-content\/uploads\/sites\/7\/2021\/05\/Main_Logo.svg","width":159,"height":20,"caption":"DNA ERA HU"},"image":{"@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#\/schema\/logo\/image\/"}},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/#\/schema\/person\/6a90eb3f2e235eecf8fe659b47810c34","name":"Lucia Martinova","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"hu","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/5a6bcab102fc41e7040a65ac60095b99786b277e84668ed810699a7aa1b5c5c9?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/5a6bcab102fc41e7040a65ac60095b99786b277e84668ed810699a7aa1b5c5c9?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/5a6bcab102fc41e7040a65ac60095b99786b277e84668ed810699a7aa1b5c5c9?s=96&d=mm&r=g","caption":"Lucia Martinova"},"url":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/blog\/author\/lucia-martinova\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1376545","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/users\/6"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1376545"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1376545\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1378152,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1376545\/revisions\/1378152"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1376547"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1376545"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1376545"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1376545"},{"taxonomy":"place-taxonomy","embeddable":true,"href":"https:\/\/dnaera.com\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/place-taxonomy?post=1376545"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}